Teraz večerom, chcem sa podeliť o jednu skúsenosť, bol som sa bicyklovať. Nič nezvyčajné, pomáha to zdraviu, a tento rok som sa celý bicykloval, nakoľko bola veľmi slabá zima. Stretol som jedného môjho známeho, s ktorým som pred šiestimi rokmi prerušil kontakt. Stretol som sa s ním náhodne možno už dvakrát. Teraz sme sa dali do reči, povedali si, čo všetko človeka trápilo, a jednoducho som zistil, že tá ťažoba zo mňa ako tak opadla.
Aj týmto spôsobom sa dá totiž niečo demonštrovať. Mnohí chceme zmeniť niečo, ale nevieme zmeniť niečo vo svojom vnútri. Možno človeka niečo trápi, ale rozumiem celkom isto tomu, že pokiaľ sa s tým nepodelí, nikam sa jednoducho nepohne.
Čo chcem povedať. Možno je to pre niekoho malé, ale pre mňa to znamená veľa. Jednak som sa podozvedal viaceré zaujímavé novinky, jemne povedané klebety. Nie žeby som sa v tom vyžíval, to v žiadnom prípade, že niečo potrebujem okamžite vedieť, a mám to z prvej ruky, ale taký, nazvem to tak, všeobecný prehľad o dianiach okolo seba, čo všetko sa deje v spoločnosti, a je to v podstate veľmi užitočné. Človeka to môže napríklad celkom uistiť o tom, že nie je len on najnedokonalejším, najneschopnejším, a že jestvuje spústa toho okolo neho, čo by mala spoločnosť ako taká naprávať a začať predovšetkým sama od seba.
Aj možno takýmto spôsobom človek nadobúda možno iný obraz jednak o spoločnosti, jednak o jedincovi ako takom, pretože nie je jedno čo konkrétne si myslíme. Ako si to predstavujem sa posnažím vyjadriť v riadkoch nižšie.
Jestvuje spústa nedokonalostí, ktorá sa formuje do istej finálnej podoby. Tak ako niekto môže napríklad u nejakého majstra sochára ohrnúť nos nad neokresanou skalou, len preto, lebo vtom vidí kus neforemného kameňa, ktorý reálne nemá nijakú hodnotu, je to nejaké amorfné beztvaré čosi, v čom niekto nemusí vidieť nijaký potenciál, pravda pre toho, kto sa do toho nevyzná.
Avšak majster v tom si už dokáže kadečo predstaviť, čo konkrétne vie aj dať do novej podoby, v dôsledku svojej majstrovskej zručnosti.
Týmto jednoduchým názorným príkladom som nechcel povedať, ani demonštrovať, aký je rozdiel medzi majstrom, ktorý z neokresaného kameňa akosi už vidí niečo, čo dotiahne do finálnej podoby a laikom, amatérom, ktorý bude zaznávať aj umelecké dielo len preto, lebo to možno on nedokázal, ale naznačiť to, a to súvisí s týmto nadpisom, že....
Koľko ľudí jestvuje, toľko jestvuje názorov, koľko ľudí, toľko zvykov toľko pohľadov na svet a spoločnosť ako takú, a že nikomu ako takému nevyhovieš, než by si sa akokoľvek snažil a mal naozaj dobré úmysly.
Čo teda možno nedokážem až tak samostatne postrehnúť, a možno niekto mi niečo akosi opomenie, je pocit pravdepodobne ktorý poznáte, a definuje sa niečo ako na nezaplatenie. Nehovorím, že ma zaliala akási eufória, ale musím povedať, že akási vnútorná ťažoba zo mňa opadla určite, ak to mám takto povedať. Človek viackrát rozmýšľa osamote, čo všetko sa dá prinavrátiť k dobrému, čo bolo dobré možno v nejakej minulosti, a rozmýšľa v súčasnosti, prečo niekedy nemá radosť to života. Stačí niekedy tak málo.
Človek si kadečo predstavuje, čo niekedy nie je pravda, a to všetko len preto, lebo si niečo napríklad nesprávne vysvetľuje.
Človek jednoznačne, ako som sa uistil, potrebuje proste spoločnosť. Dobre mi padlo aj minule, kedy som si bol posedieť na letnej terase, a zdieľal zážitky s dobrými známymi. Možno si niekto povie, veď to je pre niekoho možno každodenná realita.
Nie pre každého je niečo takéto samozrejmosť, a ja si to napríklad veľmi cením. Jednak nie na všetko mám čas, a jednak ako vieme veľmi dobre, čas je vždy mimoriadne vzácny, a mnoho z nás ním plytvá.
Záverom môjho večerného článku poviem toľko, že keď človek sa nenechá príliš niečím svetským strhnúť, zostane tým, kým je, existuje možnosť, že tento svet sa môže meniť k dobrému, ak priložíme ruku k dielu všetci. Či je to utópia, alebo realita, záleží na tom, kto akú energiu a úsilie vytvorí v snahe o zlepšenie obrazu tejto spoločnosti. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár