No. Som si celkom istý, že napriek tomu, že v živote potrebujeme isté stimulačné pomôcky práve preto, aby sme sa vo vývine posunuli dopredu, nemôžeme brať všetko ako nejaký imperatív, nemôžeme všetko brať so stopercentnou istotou. Dobre vieme aj v našich vzťahoch, že síce platí dôveruj ale preveruj. Nie preto, že človek si hneď bude myslieť, že niekto ma chce oklamať, a práve preto si to chcem možno ešte vopred overiť, aby som sa v mojich pochybnostiach jednak neuistil, teda sa nepotvrdia našťastie, alebo bude moja intuícia hovoriť pravdu.
Ak chcem bližšie rozobrať citát, ktorý som uviedol v úvodnom odstavci, je priam nutné, aby som ho dal do súvisu s dnešnou tematikou, či je prípustné chcieť viac ako prípustné. Jedno i druhé teda viacmenej znamená niečo ako slovnú hračku, lenže istotu v živote, keď hľadám istý oporný východiskový bod nejaký citát, nejaký výrok a podobne....ktorý má však celkom isto nezanedbateľnú orientačnú hodnotu, vieme dobre, ešte nemusí nič znamenať.
Zistil som z niektorých diskusných príspevkov aj tu, aj inde, že myšlienkovo sa človek viacmenej s niekým predbieha, kto vie viac. Tak to bolo aj v škole. Pamätám sa, ako som z písomky z matematiky na základnej školy dosiahol 12,5 bodu, a práve ten 0,5 magických pol bodu mi zachránilo dobrú známku. Presne si pamätám, že som to dosiahol aj s pomocou spolužiaka, od ktorého som čosi odpísal, on to možno vedel, možno nie, ale každopádne mne to významne pomohlo na ceste za dobrou známkou na vysvedčení. Som presvedčený, že tá známka v mojom súčasnom živote, teda udalosti, ktorá sa stala asi 20 rokov dozadu, dnes celkom isto neznamená nič. Nik si na to normálne nespomenie. Nik to spomínať nebude. Nikoho to už nezaujíma.
Práve tento príbeh spoza školských lavíc je vhodné spomenúť v súvislosti či je prípustné chcieť viac ako je prípustné.
Viacerí z nás, asi všetci, možno to máme čiastočne geneticky tento fenomén v sebe, že pokiaľ človek úplne na niečo už mentálne rezignuje, obyčajne mu je všetko jedno a ľahostajné. Pokiaľ ale človek ešte cíti v niečom šancu, častokrát sa pokúša, dúfa a verí v nemožné. Dúfa v niečo, čo racionálne už dosiahnuť prakticky nemôže, ale ako hovorí príslovie, predsa nádej zomiera posledná.
A práve na základe tejto akejsi životnej poučky, že nádej zomiera posledná, sa človek vo vypätých udalostiach života opiera naozaj aj o nemožné, a pokúša sa vedieť predsa len viac, ako je prípustné.
Je paradoxné, že človek takto najprv uvažuje, potom koná, nemusí byť hodnotený ako racionálne založený.
Pretože chcieť viac ako je prípustné vo všetkých oblastiach života nie je predmetom uvažovania v rovine, či v niečom som viac alebo menej schopný, či som viac alebo menej cieľavedomý a s tým spojená moja osobná ambicióznosť, ktorá sa častokrát premení....
Ambicióznosť sa častokrát premení na prehnanú ctižiadostivosť, kedy človek už bez akéhokoľvek racionálneho uvažovania a rozpoznania súčasnej reality, ktorá ho obklopuje, by som zdôraznil to, že teda prestane predovšetkým racionálne, reálne uvažovať, ľudovo povedané stratí rozum, chce dosiahnuť aj niečo, čo môže jemu aj druhým v okolí uškodiť viac ako mu môže pomôcť.
Práve preto je veľmi tenká hranica medzi dosiahnutým úspechom a neúspechom, ktorý nemusí znamenať našu neschopnosť v širšom slova zmysle, ale to, že človek nerozmýšľal strategicky, ale bol hnaný akýmsi čistým pudom sebazáchovy, ktorý síce je prirodzený, ale musí sa dať ovládať.
Strategické rozmýšľanie v širokom zmysle ponímania znamená proste to, že je to hlavne súbor akcií, ktoré dynamicky reagujú na zmeny v okolitom prostredí a smerujú k tomu, aby firma, nejaký subjekt, získal konkurenčnú výhodu.
Lebo si myslí, že už vie všetko. Lebo si myslí že všetko mu je podriadené, a práve preto tu vidíme tragédiu ctižiadostivých ľudí, ľudí prahnúcich po moci, ktorá je nástroj ovládania iných ľudí.
Záverom môjho článku by som pripomenul toľko, že nie každá zvedavosť slúži za cieľom získania akéhosi informačného toku, ktorý mi bude slúžiť k môjmu rozvoju, pretože v udalostiach života vidíme predsa, že sa potvrdzuje pravidlo v každej oblasti života, že menej je niekedy viac.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár