"hlavným zmyslom života je pomáhať druhým. Ak im nedokážete pomáhať, aspoň im neubližujte.
Inak musím Vás pochváliť, napísali ste geniálny komentár. Pán jasne hovorí. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa. cez budhizmus, hinduizmus, islam a kadejaké nezmysly (predovšetkým východné filozofie) spásy niet.
Sv.Pavol by už zobral asi nejaký predmet a hnal by to svinským krokom.
Cirkev od prvopočiatku bránila Božie slovo, ktoré sa začalo šíriť ako evanjelium vykúpenia už v raji, keď zhrešili Adam a Eva ako prví prarodičia vinou satana, démona, ktorý presne ovláda aj iné náboženstvá. Prečo hovorím že démon ovláda iné náboženstvá.
Pretože udalosti okolo knihy Genezis, a niektoré príbehy ako potopa sveta, ďalej osoba Pána Ježiša (ale len v kresťanskom ponímani Pána a spasiteľa, jednorodeného Syna božieho podľa nicejska carrihradského vyznania viery )veríme samozrejme len kresťania oboch rítov, teda pravoslávny a katolíci so svojimi obradmi. Plus iní kresťania nejakej denominácie.
Avšak v čom je problém. Problém je že v akomsi "Ino" kresťanom je pojem najsvätejšia Trojica, vykúpenie ľudstva zmiernou obetou na kríži Pánom Ježišom, jeho zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, odkaz, je ..."ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta..."MT 28,20, čo som citoval poslednú vetu (veľmi podstatnú v tomto ponímaní) je jasný dôkaz prítomnosti Krista v Eucharistii v katolíckych chrámoch niečo, čo je úplne cudzie, ale práve toto je to nahlavnejšie a najpodstatnejšie.
Je paradoxné, že viackrát je niečo, čo je všeobecné, tak to všeobecné je vyzdvihované, ale to, čo je podstatné, je spomenuté len na okraj, a bez tej podstaty, teda "esencie" nie je možné pochopenie toho všetkého ako celok... pozrite.
Skúste povedať moslimovi, židovi, alebo inému čo vyznáva nekresťanské náboženstvo, ba čo viac, skúste povedať, ino kresťanovi okrem rímskokatolíckej línie s oboma obradmi, teda tam začleňujeme pravoslávnych so všetkými rítmi (obradmi) a rímskokatolíkoch (tak isto so svojimi č rítmi, obradmi) že Ježiš je cesta pravda a život... To nepovie nik.
Verím ako kresťan, že za istých okolností spása môže byť univerzálna, a dotýkať sa tých, ktorí aspoň v poslednom okamihu uverili v to, čo som citoval, resp, naprieč celým Písmom Svätým určeným samozrejme pre naše seba posvätenie a na našu spásu.
Nijaký iný písaný dokument preukázateľne nemá inú váhu, pretože biblia je kniha vzťahov. A okrem toho Biblia ako taká je dokázateľne najčítanejšia kniha na svete. To ju radí na popredné miesta nielen v čítaností, ale predsa aj v jasnom, presvedčení, že predsa.... a teraz citujem biblické state.
"...vieme, komu sme uverili..." (..."viem, komu som uveril..." )2Tim 1,12.
Ako vidíte, pridávam aj biblické citácie z príslušných biblických textov, kde si viete aj overiť tieto spásonostné informácie. Ak by som mal zakončiť moj komentár poviem to, že chápem, že Dalajláma neverí v Bibliu ako takú, avšak my ako kresťania musíme nadobudnúť presvedčenie, že hoci dalajláma môže a je čestný človek, predsa neuveril v Krista ako Vykupiteľa sveta, takže ani z racionálneho hľadiska sa nemôže bližšie primknúť k jeho úváham a racionálnym postojom, pretože biblia nemá za cieľ racionálne podať pravdy viery.
Pretože pravdy viery sa nedajú vyjadriť racionálnym spôsobom, ale spôsobom, ktorý prekračuje naše myslenie, pretože spása človeka tkvie predovšetkým vo vykupiteľskej smrti a zmŕvtychvstaní Ježiša, ktorý svojou smrťou našu smrť premohol zmŕtvychvstaním obnovil nám život, a nanebovstúpením otvoril nám brány neba.
Záverom môjho komentáru spomeniem ešte toľkoto. A keďže toto neverí, (alebo len ťažko uverí napriek svojmu inému presvedčeniu, ktoré rešpektovať samozrejme môžem, ale s ním zásadne čo sa týka môjho kresťanského presvedčenia zásadne nemôžem, a ani nikdy nebudem) je ťažké dokázať, aký morálny počin je v otázke náboženského presvedčenia v ino kresťanskom vyznaní.
Vy neviete, čo konkrétne napríklad on a jemu podobní vyznávači nejakého náboženstva, alebo filozofie verí, a má ako zmysel svojej existencie. Pokiaľ to nie je Kristus, vzťahujú sa biblické slová od tom, že márna je jeho snaha, pretože všetko okrem viery v Ježiša je čistý materializmus.
preto odopretie niečo, čo mi predkladá východná filozofia nekorešponduje s obetou lásky odopretia niečoho, čo je základ posvätenia kresťania. Zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
sajzousko
31. 8.augusta 2021 21:04
prečo vôbec chcú byť ľudia spasení?
3
takže ludia smerujú do hrozby ešte vačšej ako je život a smrť dohromady?
4
Prečo by protestant nepovedal, že Ježiš je cesta, pravda a život?
A dôležitejšia otázka: ako dokážeš zlúčiť takéto chapenie Boha s tým, že je milujúci? Väčšina ľudí by netrestala ani svojich nepriateľov večným zatratenim, nie to ešte Boh, ktoreho láska je dokonalá, navyše za veci, ktoré ani nie sú zle - je naivné očakávať, že budhisti, ktorí boli v Tom náboženstve a kultúre vychovaní, budú zrazu koncertovať na kresťanstvo. A hoci sa snažili žiť dobre a podľa svedomia, tak sú v prdeli? Ak teda ani v poslednom okamihu neuveria tomu, čo si citoval
A dôležitejšia otázka: ako dokážeš zlúčiť takéto chapenie Boha s tým, že je milujúci? Väčšina ľudí by netrestala ani svojich nepriateľov večným zatratenim, nie to ešte Boh, ktoreho láska je dokonalá, navyše za veci, ktoré ani nie sú zle - je naivné očakávať, že budhisti, ktorí boli v Tom náboženstve a kultúre vychovaní, budú zrazu koncertovať na kresťanstvo. A hoci sa snažili žiť dobre a podľa svedomia, tak sú v prdeli? Ak teda ani v poslednom okamihu neuveria tomu, čo si citoval
5
@pubertslatinocelny náuka cirkvi je taká, že Pán Boh bude súdiť živých i mrtvych, slova citoval som bibliu. prečo by protestnat nepovedal. jednoducho. lebo...." kto je moje telo a pije moju krv má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň...." Jn 6,53-71. pozri sa.
to, že Boh je láska, je v poriadku. To že je Cesta pravda a život... to je v poriadku, na tom sa zhodneme, lebo to usvedčujú aj stránky biblie, že toto Kristus naozaj povedal. Ale on povedal aj že je jeho telo je opravdivý pokrm a jeho krv opravdivý nápoj.Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Verš v kontexte …54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný Jn 6,55. viackrát som to zdôraznil, a v mojom článku som sa vyhol tomuto práve z lásky a úcty protestantom, že síce chápem, že ich poňatie poslednej večere, Večere Pánovej je iné ako poňatie sv. omše ako sprítomnenie Kalvárskej obety na kríži a sprítomnenie poslednej večere vo večeradle,to chápem, ale neospravedlňuje ich to, že majú hľadať pravdu, pretože žijú v trvalom blude. a kto žije v trvalom blude, je možné že minie cieľ spásy. toto je síce "moja" poučka, ale približne takto to pravda podľa biblie aj je. Univerzálnosť spasenia samozrejme tým aj jestvuje. Je evidentné, že spásu "určite dosiahne každý protestant" ktorý v hodine smrti pri súdnej stolici Pánovej uverí V Krista ako veľkňaza novej zmluvy a jeho kňazi cirkvi (jedinej katolíckej) prinášali za sa svojho života obetu. v obrade kňazskej vysviacky jedine katolícka cirkev so svojimi obradmi sa definuje platnosť sviatosti týmito slovami. ..." aby si posväcoval kresťanský ľud, a Bohu prinášal obetu..." prikazuje to Kristus v slovách poslednej večere, kde hovorí... toto je moje telo, toto je moja krv, toto robte na moju pamiatku.. Lk 22,19 a samozrejme o posvätnej obete v charaktere sv. omše sa predsa zmieňuje Pavlov List korinťanom citujem... a keď vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku! 25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku! 26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.… 1 KOR 11,24-26 toto je v podstate okrem príkazu Lásky, dva príkazy, ktoré učinil svojej Cirkvi apoštolom Pán Ježiš. a tie slová sú ..."Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás..."Jn 13,34. druhá vec. dôkaz eucharistie ako prítomnosť Ježiša v konsekrovanej hostii a víne, kde samozrejme zmenila svoju podstatu sa spomína predsa aj v príbehu o Emauzských učeníkoch, teda udalosť už po Vzkriesení Pána.... Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32 I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? Lk 24,28. to znamená, že eucharistická hostina ako katolícka sv. omša nikdy nebola a nie je jednorazová udalosť, ako sa to snažia povedať protestantské cirkvi, ktoré tak konajú len asi raz do mesiaca, a ako pripomienku. To nemôže byť pripomienka ako náhodou. Pripomienkové stretnutie samo o sebe neznamená nič. prirovnal by som to napríklad k pripomienke keď ideš k hrobu blížneho alebo k nejakému hocijakému hrobu na cintoríne. či tam prídeš, alebo nie, nič sa nestane. či si ho uctíš modlitbou, prináša mu to útechu vo večnosti, ako tomu veríme v cirkvi, duša určite môže nájsť trvalý pokoj vo večnosti v zjednotení s Bohom,ale telo zaiste ostane ležať v hrobe, kým ho sám Kristus nevzkriesi z mŕtvych, čo raz bude. lebo to predsa predpovedal. ale implicitne mne Pán v písme nekáže uctiť si pamiatku mŕtvych pretože veríme, že duša je v nebi. V druhej knihe Machabejcov Júda Machabejský júdova obeta za padlých,citujem bibliu.... "43-46 Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu....2 Mach12,24. ... Aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šlachetný skutok lebo myslel na vzkriesenie...." 2Mach 12,44
to, že Boh je láska, je v poriadku. To že je Cesta pravda a život... to je v poriadku, na tom sa zhodneme, lebo to usvedčujú aj stránky biblie, že toto Kristus naozaj povedal. Ale on povedal aj že je jeho telo je opravdivý pokrm a jeho krv opravdivý nápoj.Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Verš v kontexte …54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný Jn 6,55. viackrát som to zdôraznil, a v mojom článku som sa vyhol tomuto práve z lásky a úcty protestantom, že síce chápem, že ich poňatie poslednej večere, Večere Pánovej je iné ako poňatie sv. omše ako sprítomnenie Kalvárskej obety na kríži a sprítomnenie poslednej večere vo večeradle,to chápem, ale neospravedlňuje ich to, že majú hľadať pravdu, pretože žijú v trvalom blude. a kto žije v trvalom blude, je možné že minie cieľ spásy. toto je síce "moja" poučka, ale približne takto to pravda podľa biblie aj je. Univerzálnosť spasenia samozrejme tým aj jestvuje. Je evidentné, že spásu "určite dosiahne každý protestant" ktorý v hodine smrti pri súdnej stolici Pánovej uverí V Krista ako veľkňaza novej zmluvy a jeho kňazi cirkvi (jedinej katolíckej) prinášali za sa svojho života obetu. v obrade kňazskej vysviacky jedine katolícka cirkev so svojimi obradmi sa definuje platnosť sviatosti týmito slovami. ..." aby si posväcoval kresťanský ľud, a Bohu prinášal obetu..." prikazuje to Kristus v slovách poslednej večere, kde hovorí... toto je moje telo, toto je moja krv, toto robte na moju pamiatku.. Lk 22,19 a samozrejme o posvätnej obete v charaktere sv. omše sa predsa zmieňuje Pavlov List korinťanom citujem... a keď vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku! 25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku! 26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.… 1 KOR 11,24-26 toto je v podstate okrem príkazu Lásky, dva príkazy, ktoré učinil svojej Cirkvi apoštolom Pán Ježiš. a tie slová sú ..."Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás..."Jn 13,34. druhá vec. dôkaz eucharistie ako prítomnosť Ježiša v konsekrovanej hostii a víne, kde samozrejme zmenila svoju podstatu sa spomína predsa aj v príbehu o Emauzských učeníkoch, teda udalosť už po Vzkriesení Pána.... Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32 I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? Lk 24,28. to znamená, že eucharistická hostina ako katolícka sv. omša nikdy nebola a nie je jednorazová udalosť, ako sa to snažia povedať protestantské cirkvi, ktoré tak konajú len asi raz do mesiaca, a ako pripomienku. To nemôže byť pripomienka ako náhodou. Pripomienkové stretnutie samo o sebe neznamená nič. prirovnal by som to napríklad k pripomienke keď ideš k hrobu blížneho alebo k nejakému hocijakému hrobu na cintoríne. či tam prídeš, alebo nie, nič sa nestane. či si ho uctíš modlitbou, prináša mu to útechu vo večnosti, ako tomu veríme v cirkvi, duša určite môže nájsť trvalý pokoj vo večnosti v zjednotení s Bohom,ale telo zaiste ostane ležať v hrobe, kým ho sám Kristus nevzkriesi z mŕtvych, čo raz bude. lebo to predsa predpovedal. ale implicitne mne Pán v písme nekáže uctiť si pamiatku mŕtvych pretože veríme, že duša je v nebi. V druhej knihe Machabejcov Júda Machabejský júdova obeta za padlých,citujem bibliu.... "43-46 Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu....2 Mach12,24. ... Aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šlachetný skutok lebo myslel na vzkriesenie...." 2Mach 12,44
Napíš svoj komentár