Jestvuje univerzálnosť spasenia?
Náuka cirkvi je taká, že Pán Boh bude súdiť živých i mŕtvych, citoval som bibliu. Prečo by protestant nepovedal. Jednoducho. lebo...." kto je moje telo a pije moju krv má život večný a ja ho vzkriesim v posledný deň...." Jn 6,53-71. pozri sa.
Ďalší biblický citát znie: ..."Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo...2 Tim 4,1
to, že Boh je láska, je v poriadku. To že je..." Cesta pravda a život... " Jn 14,1-7.
To je v poriadku, na tom sa zhodneme, lebo to usvedčujú aj stránky biblie, že toto Kristus naozaj povedal. Ale on povedal aj že je jeho telo je opravdivý pokrm a jeho krv opravdivý nápoj.Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Verš v kontexte ..."Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň Jn 6,55.
Viackrát som to zdôraznil, a v mojom článku som sa vyhol tomuto práve z lásky a úcty protestantom, že síce chápem, že ich poňatie poslednej večere, Večere Pánovej je iné, diametrálne odlišné ako poňatie sv. omše ako sprítomnenie Kalvárskej obety na kríži a sprítomnenie poslednej večere vo večeradle v chápaní katolíckej cirkvi so všetkými obradmi,to chápem, ale...
Neospravedlňuje ich to, že majú hľadať pravdu, pretože žijú v trvalom blude. A kto žije v trvalom blude, je možné že minie cieľ spásy.
Toto je síce "moja" poučka, ale približne takto to pravda podľa biblie aj je.
Univerzálnosť spasenia samozrejme tým aj jestvuje. Je evidentné, že spásu "určite dosiahne každý protestant" ktorý v hodine smrti pri súdnej stolici Pánovej uverí v Krista ako veľkňaza novej zmluvy a jeho kňazi cirkvi (jedinej katolíckej) prinášali za sa svojho života obetu.
V obrade kňazskej vysviacky jedine katolícka cirkev so svojimi obradmi sa definuje platnosť sviatosti týmito slovami. ..." aby si posväcoval kresťanský ľud, a Bohu prinášal obetu..."
Prikazuje to Kristus v slovách poslednej večere, kde hovorí... toto je moje telo, toto je moja krv, toto robte na moju pamiatku.. Lk 22,19.
A samozrejme o posvätnej obete v charaktere sv. omše sa predsa zmieňuje Pavlov List Korinťanom citujem. "... a keď vzdával vďaky, lámal ho a povedal: Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku! Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku! Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.… 1 KOR 11,24-26.
Toto je v podstate okrem príkazu Lásky, dva príkazy, ktoré učinil svojej Cirkvi apoštolom Pán Ježiš. Tie slová sú
..."Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás..."Jn 13,34.
Druhá vec. Dôkaz eucharistie ako prítomnosť Ježiša v konsekrovanej hostii a víne, kde samozrejme zmenila svoju podstatu sa spomína predsa aj v príbehu o Emauzských učeníkoch, teda udalosť už po Vzkriesení Pána....
..." Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?..." Lk 24,28.
To znamená že sv. omša nikdy nebola, a nie je jednorazová udalosť, ako sa to snažia povedať protestantské cirkvi, ktoré tak konajú len asi raz do mesiaca, a ako pripomienku. To nemôže byť pripomienka ako náhodou. Pripomienkové stretnutie samo o sebe neznamená nič.
Prirovnal by som to napríklad k pripomienke keď ideš k hrobu blížneho alebo k nejakému hocijakému hrobu na cintoríne. Či tam prídeš, alebo nie, nič sa nestane. Či si ho uctíš modlitbou, prináša mu to útechu vo večnosti, ako tomu veríme v cirkvi, duša určite môže nájsť trvalý pokoj vo večnosti v zjednotení s Bohom, ale telo zaiste ostane ležať v hrobe, kým ho sám Kristus nevzkriesi z mŕtvych, čo raz bude. Lebo to predsa predpovedal. Ale implicitne mne Pán v písme nekáže uctiť si pamiatku mŕtvych pretože veríme, že duša je v nebi.
V druhej knihe Machabejcov Júda Machabejský Júdova obeta za padlých,citujem bibliu.... 43-46 "...Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie.
Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu....2 Mach12,24. ...
Aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šlachetný skutok lebo myslel na vzkriesenie...." 2Mach 12,44.
Týmto som povedal asi všetko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár