S neskrývaným zármutkom som sa naposledy rozlúčil so super kňazom, ktorý nás pred pár dňami predišiel do večnosti, a dneska bol pohreb v dedine blízko môjho mesta. Pamätám sa, bol to veľmi horlivý kňaz, a zomrel vo veku 47 rokov, ak sa nemýlim.
Zabolelo ma veľmi, keď mi kamarát telefonátom oznámil, že zomrel drahý pán farár. Akurát, bolo to tuším v nedeľu, nepamätám sa presne na deň, zavolal mi. Ja reku že čo sa deje. Ako keby som to hneď tušil.
Hneď sa mi prebleskli hlavou všetky pekné momenty, ktoré som mal na zosnulého duchovného otca. Ten jeho nezameniteľný humor, nesmierne energicky živú povahu, vľúdnosť, proste super človek.
Bude mi moc chýbať. Prečo. Minule napríklad som tak rozmýšľal, že mohol som ho ísť navštíviť. Proste berem auto, hej, a idem ho pozrieť, ale nevedel som nikdy, či by to bolo možné, pretože bol vážne chorý, a kňazi do tej dediny chodili vypomáhať.
Neveril som tomu, nemohol som tomu uveriť. Preto aj tento blog píšem ako nejaký taký memoár, kde si spomínam na neho, a teda v tichosti aj ďakujem za kňazskú službu, keď sprítomňoval Pána pri oltári.
Stretol som sa s mnohými známymi ľuďmi na pohrebnej svätej omši, kde sme sa lúčili, samozrejme, v duchu kresťanskej lásky a nádeje len dočasne s drahým duchovným otcom.
Ešte na pohrebe som celkom presne nechápal, bolo to skutočne moc pre mňa náročné, aj keď som to nedal na sebe znať, hoci pri konci som sa neubránil slzám, a teda som si ako keby dával také rečnícke otázky v duchu, že teda či som skutočne na správnom mieste, a či toto všetko je naozaj pravda, a či som sa náhodou predsa len nezmýlil....
Nie nie. Žiaľ, bol som na správnom mieste, a to bola realita. Z chóru kostola som pozeral na vystavené mŕtve telo pána farára, z ktorého doslova vždy žiarila svätosť, a to vôbec nepreháňam. V jeho vnútri žiaril sám Pán!
Videl som na fotkách ešte pred niekoľkými dňami, keď slúžil ešte vianočnú svätú omšu, a vybadal som na ňom pomerne znaný úbytok telesnej sily.
Budem veľmi myslieť pri mnohých svätých omšiach za vás a vašu spásu drahý duchovný otče. Bol to kňaz, ktorý ma veľmi oslovil, a pre mnohé vlastnosti, a samotnú povahu kňazstva som sa bližšie aj ja primkol takto ku Pánu, a v mnohých veciach približne od pätnástich rokoch som začal uvažovať v duchovnej sfére, ktorá sa mi akosi celkom prirodzene a automaticky udomácnila akokeby v mojej mysli, a preto aj duchovenstvo, duchovné princípy, som si hlboko osvojil od toho času až doteraz.
Zamyslime sa aj my nad svojim životom, a prosme Pána, aby sme sa zbytočne nezaťažovali nepodstatnými vecami, pretože musíme uznať, a to mnohí mi samozrejme celkom určite dajú za pravdu, že pravé tajomstvo života, jeho lesk a krása je predsa v čomsi úplnom inom.
Mnohí hľadajú zmysel života v peniazoch, karierizme, bohatstve, nejakej okázalej moci, keď dokážeš veliť niekomu, koho máš pod sebou. Isto, sú okolnosti, kedy je to samozrejme nevyhnutné, ale to zvádza k tomu, aby sme zabsolutizovali celé svoje ja, a aby sme povýšili naše ego na totálny piedestál toho, čo chceme.
To nie je pravda. Zabúdame, že nemáme život vo svojich rukách. Ale na druhej strane my za to nemôžeme, pretože sme vlastne stále pod drobnohľadom všetkých a všetkého naokolo, a nevieme sa vymaniť.
Sme závislí napríklad od mienky druhých ľudí, bolí nás, keď sa napríklad nepekne niekto o nás vyjadruje.
Kašlime na to. Život je o vychutnaní si každého jedného dňa, a neprajme nikomu zlé. Mnohí majú neuveriteľné problémy, či už zdravotného alebo iného charakteru, a vôbec ich nezaujímajú nejaké nepodstatné pletky, ktoré často nám bezmyselne a veľmi zaťažujú život, a pričom to nie je podstatné.
V tichu prosme o dary Ducha Svätého. Pri dnešnej večernej modlitbe vešpier, liturgie hodín, budem myslieť na duchovného otca Miroslava, ktorý nás predišiel do večnosti, a už mu je isto lepšie.
Spomienky sú nato dobré, že človek žije v našom srdci, a nikto nám to nemôže nejako ukradnúť. Chýbate mi veľmi duchovný otče! Dovidenia v nebi! Teším sa na nebo!
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár