Včera som pridal poobede článok presne o tom, o čom pojednáva nadpis a tematika textu.
V súčasnosti dá sa povedať, máme pred sebou prakticky dve výzvy, ktoré je potrebné nejakým spôsobom naplniť, a síce, že buď nejakú možnosť a šancu využiješ alebo nevyužiješ.
To, či splníme tieto dve možnosť, a fakt, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, pozná z nás hádam každý. Mnohí sa hrajú na múdreho a múdrejšieho, presne tam kde to netreba, a vysvetlím v akom zmysle to myslím.
Zháňame sa presne za zbytočnosťami, presne tak, ako to na stránkach biblie je odsudzované. Nevnímame, že všetko má svoj čas.
Človek naozaj dokáže stratiť mnoho času nezmyselnými činnosťami. Odmietaním konania dobra v akejkoľvej podobe. Neschopnosť napríklad prejaviť svoje city, svoje pozitívne emócie. Tie negatívne človek častokrát dokáže vynaložiť viac, ako je potrebné, čo napríklad pre citlivo vnímajúceho jedinca môže byť demotivujúce, frustrujúce, prehlbujúce možno všetku tú jeho depresiu, ktorá v ňom tak či beztak je už nahromadená, a nedokáže sa nejakým účinným spôsobom z toho vymaniť.
A niekedy si človek povie, ale veď to hádam prejde o nič nejde. Častokrát sa stáva, že keď je človek v nejakom dlhom očakávaní na dôležitú správu, obyčajne nevníma, čo sa do toho konkrétneho času stane, pretože mentálne je v tom období zameraný na presne odlišné. Takýto človek, a to poviem napríklad aj na seba, žije jednak v nejakom očakávaní, ktoré pre neho predstavuje nesmierny význam, a žije dá sa povedať v budúcnosti. Predstavuje si, ako to bude vyzerať, čo všetko ho to bude stáť, aký vôbec bude mať už v budúcnosti zmysel napríklad vynaloženého úsilia a energie v akomkoľvek meradle, pretože to budúcne je pre neho veľmi dôležité.
A tak aj na základe tohoto, čo som napísal, veľmi múdro a správne hovoria aj biblické texty o tomto, že sv. Pavol, ako som to raz už spomínal, že ..." už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus..." a tak, ako to vo svojich posledných okamihoch na kríži dokázal povedať lotrovi, ktorý konal pokánie.... Veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji, čo sa napokon aj stalo.
Vieme, ako sa minúty dokážu vliecť a trvať priam nekonečne, pokiaľ napríklad očakávame nejakú správu, ktorá pre nás má zaiste mimoriadny význam. Môže to byť niečo pozitívne, alebo negatívne.
V čom ma oslovil tento citát je predovšetkým významovo. Mnohí motivátori, a neviem ešte ako by som to všetko mohol nazvať, ktorý sa hrajú na múdrych, ale v podstate vyslovujú naozaj niekedy cenné myšlienky, ktoré si sem tam prečítam na internete, aj keď pre mňa ako takého to prakticky nie je smerodajné, si pravdepodobne veľmi dobre vplyvom nejakých, častokrát nepriaznivých situáciách a okolnostiach uvedomujú, že o niečo napríklad práve v tomto momente prichádzajú, o niečo už prišli, tak sa z toho poučili, a možno v budúcnosti o niečo ešte prídu. Častokrát zvádzame s týmito životnými udalosťami ten povestný nerovný súboj, pretože aj mne sa zdá, že viackrát prehrávam, ako vyhrávam.
A popritom všetkom, človek si nedokáže uvedomiť to plynutie času, ktoré som napríklad vyjadril v začiatku tohoto roka, kedy som opisoval jednu skúsenosť ešte z minulého roka, kedy som vnímal to zastavenie času v dôsledku hodnoty. Proste človek prežije niečo hodnotné, a akoby...
sťaby sa mu zastavil čas, celý svet sa prestal v tom momente pre neho točiť, a žije v nejakej ťažko pochopiteľnej realite, ktorú pozná len on sám, kedy mu to všetko predstavuje sa vo forme súčasnosti, ale takej virtuálnej, pretože to všetko je už minulosť predsa, ale on to dokáže prežívať ako prítomnosť, dokáže z toho všetkého čerpať predovšetkým to dobro. Je to ako čerstvo zasadený strom, nejaký výhonok, ktorý práve je pripravený čerpať živiny z pôdy, len čo ho presadia na vhodnejšie miesto.
Práve v strate niečoho, nielen v očakávaní, alebo aj prijímaní niečoho dobrého, lepšie povedané v získavaní si človek nutne musí uvedomiť, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, a len múdry človek si dokáže uvedomiť, že keď som niečo napríklad dobré zažil, niečo čo mi dodalo energie a chuť žiť, práve na tomto potrebujem stavať, a vracať sa k tomu všetkému.
Záverom môjho článku by som ešte rád dodal toľko, že keď človek zažije nejaké pozitívne zážitky, nikdy nebude ľutovať nejaký vynaložený čas, ktorý pre neho má zaiste osobitnú cenu, aj keby navonok sa javil ako nevyužitý. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár