Minulý týždeň som natrafil na niečo, čo ma dosť oslovilo, a povedal som si, že okrem toho, že tie body postupne rozoberiem každé jedno v každom blogu osobitne, predsa len mi nedalo, a spravil som k tomu dlhší prológ, a inak tomu nebude ani dnes. Ešte sa nebudem venovať konkrétne prvému bodu, čo som v danom texte menoval, ale zvolím teda opačný postup, a to taký, že skúsim ešte pridať zamyslenie, čo konkrétne a na čo mi slúžia tie dané body, ktoré som v nadpise označil ako kroky k sebapoznaniu, a na čo konkrétne mi teda môže slúžiť k dobrému a užitočnému.

Je pravda, že to, čo je dobré, a čo je užitočné, ako posledné slová predchádzajúceho odseku, je veľmi ťažké charakterizovať a konkretizovať. 

Vieme dobre, že mnohí dávajú kadejaké odporúčania, čo by som mal robiť, možno čo konkrétne by som nemal robiť, ale dobre vieme, že teória je jedna vec, ale prax a následná realita, s ktorou sa stretávame, je vec druhá. 

A častokrát to človeka zamrzí, že možno tam, kde vkladal, častokrát už tie posledné nádeje, všetko samozrejme padlo v jednom okamihu. Možno s tým v podstate viac menej aj počítal, ako to vnímam napríklad na sebe, ale predsa len idem do toho, a spravím pre to maximum.

Kroky k sebapoznaniu, aj tie, čo som v mojom prvom blogu obsažne menoval sú potrebné aj preto, aby človek rástol v poznaní, a aby človek zmúdrel. Zmúdrieť neznamená, že najprv sme všetci hlúpi, a poznaním pravdy akoby mávnutím zázračného prútika všetci zmúdrieme. Tak to nefunguje.

Jestvuje spústa princípov a definícii, ktoré nám pomáhajú objasniť to, čo nám nie je nejasné, napriek tomu nás to nemusí robiť šťastným.

Azda ťažko si predstaviť, či je študent matematiky šťastný, kedy sa mu podarí vypočítať nejaký zložitý problém týkajúci sa tejto oblasti, ktorým možno niečo prevratné dokázal, niečo možno na základe akejsi číselnej gramotnosti, ak by som to mal tak vyjadriť, či náhodou ho to robí šťastným.

To sú tie kroky k sebapoznaniu.

Ak mám byť konkrétny, mňa okrem iného veľmi fascinuje biblický príbeh o bohatom mladíkovi, ktorý sa z nejakej príčiny začal dopytovať Pána Ježiša, že čo má robiť, aby bol šťastný, a opätovne, Pán mu odpovedal v podstate veľmi jednoducho, a geniálne, že ak chceš byť šťastný, zanechaj toto všetko čo máš a nasleduj ma, a budeš mať poklad v nebi, čo zaiste veľmi toho človeka zarmútilo.

Jestvuje predpoklad, že vnímanie vlastníctva je v každej dobe inakšie. Niekto sa nechce vzdať vlastníctva preto,lebo je to pre neho prestíž, a takto sa ukazuje pred druhými, niečo proste znamená, vybuduje si prostredníctvom materializmu istú formu autority, ktorú začínajú možno v nemalej miere voči nemu preukazovať, a takto sa nenápadne dostáva do podvedomia ostatných ako ten, kto pozná recept na úspech, kto pozná recept, ako niečo prekonať, ako niečo dokázať, ako niečo získať, ako niečo vlastniť, niečo mať, a takto by sme mohli menovať ďalej.

Pýtam sa teda, či toto, čo som hore menoval, môžeme nazvať niečo ako kroky k sebapoznaniu, a či vôbec to všetko stačí k tomu, aby človek spoznal samého seba, spoznal svoje limity, možno rozpoznal svoje dobré ale aj negatívne črty, a objavil možno tú anjelskú stránku, ale aj tých podvedomých démonov, s ktorými chtiac nechtiac každý jeden zápasíme. Je to akési novodobé prirovnanie, ale musím skonštatovať na tomto mieste, aj veľmi pravdivé.

Záverom tohoto blogu spomeniem ešte asi toľkoto. 

Pravdivé predovšetkým v tom, že pokiaľ človek zatláča do akéhosi stavu nevedomia to zlé, čo v podstate obsahuje, a všetci máme aj zlé vlastnosti, ktoré deštrukčne pôsobia na našu osobnosť, a isto si to dobre uvedomujeme, potom na človeka sa budú pozerať ako na takého, lenivého, ktorému sa nechce, .... hoci pred tým možno ťahal dva dni v kuse niekde bez oddychu, potom sa budú na nás pozerať ako na ľahostajného, hoci predtým možno naozaj zachránil niečo hodnotné, na čom mu možno záležalo, alebo mu nezáležalo, ale spravil to z dobrého srdca a pocitu sebazáchovy, a takto by sme mohli menovať ďalej....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár