1.Pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to.
Dobre. Dnešný deň bol celkom super, deň ako sa chýlil ku koncu som zakončil návštevou kamaráta, jedením pizze, a predtým ešte som pozrel jednu kamarátku. Bolo super. Úplne. Je to niečo, ako cítim, čo dvíha čiastočne moju dôstojnosť na nejakú úroveň, a zároveň musím povedať, že cítim úspech. Neviem to presne definovať ale jedna vec je isté.
kroky k sebapoznaniu ako také, nespočíva len spoznať a vedieť niečo, čo všetko ma formuje, poprípade poznať tie zápory, ktorými možno by som sa mal vyvarovať pretože...
Pretože jestvuje spústa elementov, ktoré sú vnímané z tej opačnej strany, z negatívnej, avšak aj ony ako také majú podiel na týchto krokov k sebapoznaniu.
Ak by som mal byť konkrétny, poviem príklad. V tomto mojom prvom bode píšem, že pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to.
Určite nemôžeme ako tak démonizovať ľudskú činnosť, ktorá spočíva práve v tom, že tak, ako som kedysi ešte v mojich začiatkoch spomínal, že každá práca je dôležitá, a svojou prácou dokončujeme tento svet, tak toto tiež je istý krok k nášmu osobnému sebapoznaniu, aby sme vedeli aj my správne posúdiť, čo je vhodné pre nás, a čo ako také vhodné nie je.
Častokrát sa totižto stane, že človek v návale akýchsi dobrých, alebo nepríjemných emócii, ktoré zažil, a možno ešte nestihol, takpovediac vychladnúť, vie veľmi presne, čo konkrétne chce, alebo čo nechce. Všetko mu zrazu akosi zapadá, všetko dokáže kategoricky vylúčiť, ak náhodou do onoho čsau na niečo nemal názor, zrazu mu všetko je jasné, vie jasne rozlíšiť napríklad dobre mienenú radu od akejsi zákernosti, vie rozlíšiť celkom jasne úprimnosť, čestnosť, zachovanie tajomstva ako takého od neúprimnosti, falošnosti, od nečestnosti, od vyzradenie daného tajomstva, ktoré nemusí spočívať presne v nejakom tajomstve ako takom, ale chtiac nechtiac každý z nás proste má nejakú tú svoju trinástu komnatu, ktorú nikomu neukáže, poprípade ju ukáže niekomu.
O kom si je viac menej istý, že jednoducho dokáže nás akceptovať takých, akí sme, a vie to proste prijať, a vie zachovať tajomstvo, skrátka povedané, v tých našich najdôležitejších životných udalostiach sa vieme na niekoho plne spoľahnúť. Môže to byť jednak nám blízky človek, ale aj nemusí.
A práve tu sa stáva situácia, kedy niečo sa nám môže akosi vymknúť z rúk, a v duchu hesla, ktoré som napísal ako prvé, naozaj môžeme dať na našu intuíciu a povedať si, že pokiaľ proste cítime, že to nie je správne, nebudem to a hento robiť. Tá práca ako celok, to čo budeme alebo nebudeme robiť, ako to opisujem v tom prvom zmienenom bode nemusí nutne znamenať akúsi záplavu sentimentálnych pocitov, kde v sentimentalite ide predovšetkým o to, že človek svoje pocity, myšlienky, nálady, celkovo tú melanchóliu proste dokáže z nejakého nejasného a nevysvetliteľného hľadiska (naozaj to tak funguje) povýšiť nad rozumové uvažovanie.
A tak sa proste stane, že človek nedbá na rozumovú úvahu, ktorá ti jasne otvorí to dané poznanie o veci, ale dáš na pocity, ktoré reálne nejestvujú, proste je to akási zmes pocitov, citov, vonkajších a vnútorných rozpoložení a nejakých psychických vnemov, ktoré práve človek pociťuje. Nie je to trvalé, nie je to ani akési dočasné, proste je to o tom, či si človek na niečo zvykne, a potom to bude brať celkom prirodzene a spontánne.
Brať veci zo sentimentálneho hľadiska, ako som to teda naznačil či už v týchto riadkoch, alebo niektorých mojich predchádzajúcich zamysleniach môže spôsobiť fatálnu chybu v rozhodovacom konaní, kedy človek ovplyvnený nejakými pocitmi, možno falošnými nádejami, spoliehaním sa na niečo, čo možno ani nejestvuje, na nejaké proste pocity, dojmy, rady, odporúčania od niekoho, koho možno ani dobre nepoznáme, možno v snahe získať od kohosi priazeň...
Je proste veľmi nebezpečné, a veľmi deštrukčne vplýva na jednak zdravie, a psychiku človeka, ktorý do onoho času bol v pohode, ale od istého okamihu sa zrazu cíti neistý, o mnohom jasnom začína napríklad pochybovať, začína preskúmavať veci, ktoré dovtedy netvorili gro jeho záujmu, a teraz im teda venuje z nejakého málo pochopiteľného dôvodu zvýšenú pozornosť a záujem...
Záverom poviem toľko, že naozaj môže za istých okolností platiť,že pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to, avšak najprv podrob svoje skúmanie kritickému mysleniu, aby si sa vyvaroval sentimentálnym uzáverom a rozhodnutiam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár