1.Pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to.
Viem zaiste celkom dobre, píšem v jednotnom čísle, že človek dozrieva najmä vtedy, kedy v poznaní čohosi si uvedomuje, že nie všetko môže vlastniť. Ten kúsok detstva proste zaiste drieme v každom jednom z nás, a proste sa to nejako musí prejaviť. Prejaví sa to v tom, že človek pociťuje isté prázdno vo svojom živote. Čosi také som naznačil v mojom predchádzajúcom článku, ktorý opätovne pridávam po sériách, ktorý má názov, ako sa nesnažiť vypĺňať prázdno. A cieľom toho článku, proste cieľom tej danej reflexie nie je povedať niečo iné, ale ísť na to, pozerať sa na to z iného uhla pohľadu.
Človeka mnohé veci lákajú, ktoré si proste nevedia dostatočne vysvetliť. Nie jedna rozpráva, nie jeden nejaký vymyslený príbeh sfilmovaný, ukazuje nejaký dej, ktorý sa pravdepodobne nikdy nestal, teda je to v podstate všetko vymyslené, fikcia, a akákoľvek podobnosť je náhodná, rozpráva celkom isto o nejakom dobrodružstve, kedy nejakého človeka láka niečo, čo si nevie možno ani on rozumovo vysvetliť.
Možno je na nejakej turistike, a proste láka ho prejsť zaiste nejakou neznámou trasou, a on si nevie vysvetliť, prečo práve tou trasou by sa chcel tade vydať. Dobre vie, že je to nie bezpečné, je to relatívne neznáme, a povedať si klasické, že všetky cesty predsa niekam vedú je síce pravda, ale vieme dobre, že človek sa naozaj v nejakom neoznačenom teréne môže trochu splašiť, a môže byť zle. Aj mne sa to stalo, ale našťastie podarilo sa mi z toho vykľučkovať, a poučil som sa z toho. Okrem toho, že toho času bol január, naozaj to bolo nie celkom príjemné, a odvedy sa nenzámym manévrom snažím vyhnúť.
Mnohých láka nepoznané, a práve toto je pasca. Pasca, ktorá ale je pasívna, nie aktívna. Aktívna pasca je niečo, čo je v podstate vopred nastražené, to vieme dobre všetci, ale pasívna, to je vtedy, kedy človek proste nedá poriadne ani na vlastnú intuíciu, povie si to staré známe, že veď predsa nejako bolo, nejako bude, ale vieme veľmi dobre zo svojich situácii, že život v každodennej realite, ako to prežívame, je jedno, či študujeme, neštudujeme, pracujeme, nepracujeme, proste prináša isté situácie, ktoré môžu byť teoreticky opakujúce sa, avšak problém je, že každá situácia je v podstate svojou povahou zaiste iná, a to nás stavia do role vymýšľať niektoré možnosti, ako nepríjemným stretom predísť, alebo ako vykľučkujem z danej situácie po svojom.
Preto ako píšem teda v tomto mojom prvom bode naozaj je potrebné pripomenúť, že ozaj, pokiaľ cítiš, že to nie je správne, naozaj to nerob.
Nehovorím teraz to klasické, že nikdy nemôžeš niečo spraviť, nikdy sa do ničoho nepúšťaj.
Každý jeden zákaz, ktorý sa začína slovom nikdy, je v podstate veľmi odpudzujúci, a svedčí o tom, že čím viacej je niečo napríklad človeku zakazované, tým viacej ho to láka danú vec preskúmať po svojom, a práve preto vzniklo dané porekadlo, že zakázané ovocie najviac chutí.
Nie je pravda. Zakázané ovocie nechutí vôbec, a je veľmi odporné, pretože zakázané ovocie nemôže mať chuť niečo, čo si vychutnáš, ale vtedy, kedy spoznáš nejakú realitu.
Teda vraciam sa k tematike, že pokiaľ cítiš, že to nie je správne, proste to nerob. Nemusí sa nutne jednať o niečo zlé, nepríjemné, kľudne to môže byť aj niečo, čo nesúvisí s ani nepríjemnosťou, ani hriechom, ani niečím čo je nemorálne, a podobne v tomto kontexte, môže to súvisieť treba s nejakou disciplínou, alebo sebadisciplínou, kedy človek proste dodržiava a má niečo pod kontrolou, ale zrazu v niečom poľavil.
Nejde teda možno o nič niečo výnimočné a podobne, ale na to, aby človek vykonal tie kroky k sebapoznaniu vo všetkých týchto menovaných bodoch, ktoré samozrejme sú menované náhodne, je potrebné naozaj si vedieť aj rozkázať, že pokiaľ cítiš v niečom, že to nie je správne, proste to nerob. Lepšie je niečo nespraviť, ako spraviť a potom naprávať.
Záverom mojej reflexie na prvú problematiku, alebo tematiku by som chcel spomenúť ešte jeden citát, ktorý som kdesi na internete zhliadol a znie takto. Úspech, je potomstvo odvahy. Otázka samozrejme v tomto znie tak, kde končí tá hranica danej odvahy. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár