Sentimentalitou, teda ako súhrnom všetkého, čo teoreticky si môžem ja osobne, a môžeme si to povedať každý sám za seba, omylne, subjektívne vysvetľovať s nejakým citovým podtónom, to, či človek podľahne nejakému momentálnemu citovému rozpoloženiu na úkor rozumovej úvahy. Teda, či sa mi niečo hodí podľa nálady, alebo nie.
Tento poznatok je relatívne veľmi dôležitý, a v jadre tohoto článku obsažne vysvetlím prečo.
Rozumiem tomu, že zamýšľať sa nad niektorými pomerne vážnymi duchovnými otázkami nie je jednoduché.
V mojom blogu chcem v krátkosti opomenúť to, že mne nejde o akési kazateľské okienko, ale o to, aby človek ako ja, tu na blogu sa fakticky vyjadril k niečomu, čomu má blízko, potreboval niečo zdieľať zo seba.
Človek je veľakrát konfrontovaný s reálnymi udalosťami z jeho života, kedy možno pocítil akúsi istotu vo svojom rozhodovaní, možno tomu predchádzala nejaká motivácia, avšak prišiel nejaký skrat, ktorý zapríčinil krok nazad.
Sú isté momenty v živote, kedy si uvedomujeme, že sme niečo vykonali zle, a vieme, že možno to nikto nevie. Na druhej strane táto naša tichosť, alebo mlčanie, ponad ktoré možno v životnom období aktuálne prechádzame pre nás samotných môže byť skvelý výchovný prostriedok.
Nemôžeme donekonečna si myslieť, že výchovný prostriedok na spôsob poznámky alebo pokarhania zo školy je niečo, čo malo výchovný charakter. Ja si to napríklad nemyslím. napriek tomu, že mi katechétka dala pokarhanie riaditeľom školy na základnej škole pre zlé správanie, som sa po štyroch rokoch odhodlal študovať teológiu.
Tá mi vo výraznej miere dopomohla nielen k mojej publikačnej momentálnej činnosti, ktorú mám veľmi rád, hoci tento rok som ju poriadne zanedbal, ale preto, aby som si uvedomil mnoho nielen nejasnosti, ale aj to, či má význam robiť veci bezvýznamné, či strata času s tým spojená je naozaj strata času. Či naše, častokrát mylné alebo fantazijné predstavy, zbytočne nezdržujú v niečom naše konanie. Ako príklad by som uviedol, že človek častokrát, a to mi možno dosvedčíte, robí úplne zbytočné veci, ktoré nie sú užitočné, ale len preto, aby napríklad si na niekoho zbytočne zapôsobil, hoci dobre vieš, že to nemá význam. Či už to je z hľadiska toho, že chcem na nejakú ženu zapôsobiť, a možno to vyjde, a možno nie. Možno si niekoho tým získam, a možno, častokrát zbytočne, odpudím.
Každopádne viem veľmi dobre, že človek pri nedopatreniach, pokiaľ nie je disciplinovaný, trestá predovšetkým samého seba, a keď si dáme otázku, či má Boh potrebu niekoho trestať, ako dokonalé bytie, musíme si uvedomiť, že aj každý trest môže spôsobiť evidentný a viditeľný pokrok v našom, častokrát biednom živote. Nechcel som zbytočne použiť nejaké to vulgárne slovo, nakoľko včera som bol na spovedi, a bolo mi veľmi fajn, a snažím sa zachovať tú milosť posväcujúcu čo najdlhšiu dobu.
Vo svete vidíme mnoho skrivodlivosti a nespravodlivosti, a tak by sme mohli zísť do sentimentálnej nálady, že všetko zlé, ako opak dobra pochádza od Boha.
Teoreticky môže, a teoreticky nie. Nakoľko som obyčajný hriešny človek konajúci pokánie, o čo sa usilujem, neviem na toto odpovedať.
Čo však viem naisto, a to poviem záverom tohoto článku je asi toľko, že ja osobne, všetkým zlým, ktorým som si prešiel, a cítil som sa veľmi zahanbený, neschopný, unížený, zničený, že som sa zavrel vo svojej izbe a uvažoval som nad všetkým, čo konkrétne sa mi stalo, prečo sa mi stalo, a či som v danom momente mal možnosť niečo zvrátiť alebo odvrátiť vo svoj prospech som prišiel k tomu, že aj keď sa mi to nepodarilo, a musel som si niečo odskákať, musel som si niečím prejsť viem jedno, že všetko malo svoj výchovný charakter, a mentálne, v rozhodovacom procese, uvažovanie v súvislostiach, mojich reakciách ma to posunulo výrazne vpred.
Záverom poviem jednu vec. Uvedomme si, že nič nie je také zlé, aby človek si nevstúpil do seba a uznal svoju neschopnosť, pretože tak, ako hovorí biblia, keď si slabý, neschopný, naničhodný, v spojení s Kristom si silný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár