Odvrátila sa európa od svojich kresťanských koreňov?
A pritom stačí tak málo. Na druhej strane, nech si nik nemyslí, že keď pred Vianocami uvaria kapustnicu, a podajú ju ľuďom bez domova, že robia dobré skutky. Nám sú prakticky tie skutky k ničomu, podobne ako otcov arcibiskupov viac menej bezobsažný, adventný, alebo predadventný, či predvianočný príspevok, ktorý sme mali možnosť si vypočuť. O čo mi konkrétne teda ide.
Nesnažme sa vyhovieť všetkým, a cirkev práveže v tomto musí ísť príkladom. Otázka je, či príkladom vôbec ide.
Samozrejme vo svete platia veľmi tvrdé zákony v podobne kto z koho. Ešte jedna vec. Otec arcibiskup hovorí, že Európu treba postaviť na kresťanské korene.
Dosť smutné, že niekto v roku 2022, resp pár dní pred koncom kalendárneho roka opomína skutočnosť, ktorú naznačil, čiže Európa nutne potrebuje kresťanský rozmer.
To sú práveže, v istom zmysle informácie, ktoré prakticky tisíc rokov musia byť pre nás samozrejmé, a spomeniem preto jeden osobný príklad z reality.
Keď som raz bol na Orave, zbožnom to kraji, pozdravil som sa našim tradičným kresťanským pozdravením "pochválený buď Ježiš Kristus" predavačke v obchode. Urobil som to na základe toho, že spolužiak pochádzajúci z Oravy mi raz v reči povedal, že u nich sa bežne po katolícky zdravia aj v dedine obchode, tak som to vyskúšal.
Na moje menšie počudovanie mi odpovedala predavačka po katolícky . naveky amen. Táto prakticky nepodstatná udalosť onoho dňa, vo mne zarezonovala tak silno, že si ju dokážem emotívne vybaviť aj po asi viac ako štrnástich rokoch, pretože u nás v kraji, prakticky pohanskom, viere nič nehovoriacom ohraničené na dvere kostola, nikdy také som nepočul.
Realita u nás v kraji je približne v takom stave, že v kostole málo ľudí, a tí nemajú záujem o bibliu, o vzdelávanie sa, vyznávajú prakticky len to tradičné. že v nedeľu "treba" ísť do kostola. Treba ísť? To kto povedal? Netreba nič. Musiť nemusíš nič, ten kto musí, ten je otrok, a nie slobodný človek.
Ale otvoriť Bibliu, zamyslieť sa nad Božím slovom, čo všetko sa deje v cirkvi, či cirkev upadá, či je priamo alebo nepriamo diskreditovaná a utláčaná, či už v podobe obmedzenia slávenia liturgie, ako sme to mali v pomerne ťažkých kovidových podmienkach, to už samozrejme podstatné pre ani jednu zúčastnenú stranu prakticky nie je.
A to je smutné. Trochu musíme aj v myslení pokročiť vpred. Adventné súčasné obdobie nie je primárne očakávanie Krista ako takého, pretože Kristus sa už narodil, ďalej Veľká noc nie je primárne o Ježišovom zmŕtvychvstaní, pretože Kristus už predsa raz zvíťazil. Už premohol smrť, a sedí po pravici Otca.
Posledne by som záverom povedal približne toľkoto.
Skúste prosím vás vo svojich zamyslení viac apelovať nielen na to klasické, ale to, že svet sa potrebuje prispôsobiť Bohu a príkladu cirkvi, a nie to, že cirkev sa potrebuje prispôsobiť svetu. Boh predsa nepotrebuje nás, ale my potrebujeme Jeho. Žiaľ, kresťanské interpretácie ma častokrát presviedčajú ako keby o opaku, a ako keby sme úplne zabudli, v čom tkvie podstata tohoto všetkého.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár