Celkovo ju úprimne chápem. Píše o tom, ako urgentne potrebuje, aby ju niekto ľúbil.
Keď sa celkovo pozriem na obraz dnešnej spoločnosti, vidíme, že táto spoločnosť je jednoducho chorá. Poobede som si četoval s mojím kamarátom z detstva. Presne tie isté pocity, všetko to isté. Vzťahy, rozchody, ako schudol, všetko dookola.
Zbytočne sa trápime. Mám taký pocit, že sa priveľmi zaoberáme druhými ľuďmi než to, že by sme sa konečne mali začať starať sami o seba. Priveľmi sa zanedbávame. Až moc sa stávame nezištnými, čo sa negatívne odzrkadľuje v našom živote. Ak si nejaké tínedžerky myslia, že ich fešák ich aj o tridsať rokov bude mať rovnako rád, ako je tomu teraz, tak nech na to rýchlo zabudnú, pretože to nie je pravda. Skúsenosť z rozprávania, zdieľania zážitkov, osudných omylov mojich známych, mojich rovnesníkov, kamarátov ma natoľko zaujala, natoľko povzbudila, že som zistil, že v týchto veciach sa nebudem zbytočne zaoberať nejakými nepodstatnými osobami, ktoré ani nikdy nestáli o moju prítomnosť.
Aj tu sa potvrdzuje biblické pravidlo. Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili. Pýtam sa napríklad mnohé otázky. Prečo sa vieme roztrhať pre druhých ľudí, len preto, aby si nás všimli? Prečo v určitých momentkách vieme zatiahnuť na dno svojich možností, a robíme všetko preto, aby sme dosiahli cieľ.
Na druhej strane čo je cieľ? Získať niekoho priazeň? A keď ju získam, som potom skutočne šťastný? Už skutočne som našiel to, po čom som tak dlhý čas túžil a prahol? Alebo po niekoľkých dňoch zase začnem špekulovať, či som sa predsa len zase nemal nikam ponáhľať, však čas predsa ukáže všetko. Pre niekoho je čas nepriateľ, pre niekoho je najväčší priateľ.
Čím sme starší, tým viac skúseností aspoň zbierame, a vieme si pekne zatriediť všetky spomienky, čo sme kedy prežili. Poučíme sa a život predsa ide ďalej. Najlepšie na živote je podľa mňa to, že na všetko sa dá zvyknúť. Enormne rýchlo, neúmerne si vieme zvyknúť samozrejme na to dobré, a pravda je taká, že veľmi ťažko a pomaly si zvykáme na to horšie.
Nie som si istý, či je pravdivá veta, že stále sa musíš odraziť z najhoršieho, a že najlepšie je začať od nuly. Vtedy, keď nič nemáš, nič neznamenáš. Keď ti nikto nič nepodaruje, lebo častokrát podarované veci si nevieme dostatočne vážiť. Je to aj logické. To, čo som nenadobudol vlastnou silou a sebazaprením, majú menšiu výpovednú hodnotu pre nás.
A tak plynie náš život ďalej. Ľudia sa schádzajú, rozchádzajú, a niekoho to už pomaly prestáva takýto život baviť. Byť citovo odkázaný, ponižovať sa pred niekým... veď to je pod moju úroveň do kelu tam...
Najlepšie je, keď si len jednoducho vytvorím kamarátske vzťahy s normálnymi ľuďmi a nie preafektovanými ľahkomyselnými osobami, ktorí ťa aj tak majú na háku. Keď sa vrátim k myšlienke.. Neviem prečo v živote je to tak, že nás priťahujú ľudia, ktorým sme celkovo ľahostajnými. Bojujeme ako keby o ich priazeň. Nemá to zmysel. Taktiež ako som spomínal minule, nemá zmysel sa s niekým rozprávať, zmierovať, kto o to nestojí, a ktorého pokrivené ego je tak morálne skazené, že ho ani najlepší prací prostriedok nevyperie.
Síce nemusí to byť nejaký strašný hriešnik. Ale viete. Pod rúškom kadejakých citových vydieračiek vám proste začne liezť pomaly na nervy. A takí sa majú najlepšie.
Je neuveriteľné, že čím viac zla spôsobíš v tomto svete, tým si väčšmi v kurze. Tým máš väčší morálny úspech, a každý ti tlieska, pochlebuje, a vlastne ani nevie prečo. Joj či neznášam takých ľudí, a modlím sa dennodenne, aby má Pán Boh od takých ľudí jednak oslobodil, a aby nikdy nedovolil, aby som taký bol.
Áno, aj vo svätom Písme sa farizej v chráme v modlitbe pred Bohom vyznáva slovami... "ďakujem, že nie som ako títo, a posledný hriešnik na druhej strane, ktorý je úprimný stojí na prahu chrámu, bije sa v prsia slovami... "moja vina, moja vina, moja preveľká vina".
V Každom prípade ide o úmysel. Každý z nás máme iný životný príbeh, a sú proste ľudia, ktorí nejaké veľmi emočné situácie proste zvládnu po svojom, a preto sa správajú tak, ako sa správajú.
Vyslovím môj názor, nemusíte sa s tým stotožňovať. Nikdy sa nikomu neprispôsobujme, pokiaľ cítime, že je to na našu ujmu. Je to iba zbytočne stratený čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár