Tak či tak si musíme priznať, čo som v mojich dvojakých článkoch, kde som v podstate len prehodil podmet v danej vete (gramatiku som mal veľmi rád, obzvlášť literatúru) že nie jeden krát sa nám stalo to, že sme chceli niečo, túžili sme po niečom, ale nechceli sme k nemu absolvovať cestu. Chceme častokrát všetko akosi vydláždené. Všetko vopred pripravené.
Mnohí si radi aj zaplatia, niektorí aj priplatia, len preto, aby nemuseli pohnúť prstom. Človek sa takto nie jeden krát dokáže nádejať, že predsa len sa musí nájsť nejaké riešenie na niečo, v čom si neviem napríklad dať rady, avšak nechcem vidieť tú cestu okolo toho.
Prirovnal by som to napríklad k pečeniu chleba, a poviem prečo tento príklad. Mnohí vidíme, krásne rozvoniavajúci chlieb v predajni.
Keď som bol malý, blízko nás bola stará pekáreň. tá budova svojmu účelu už momentálne neslúži. Tá zásobovala pravdepodobne do najbližšieho obchodu, plus ešte asi kade tade, a tiež ľudia tam radi kupovali. Je jasné, že toho času veľkoobchody neexistovali. Vôňa napečeného chlebíka rozvoniavala v celom okolí, a práve aj kôli tomuto veľmi rád spomínam na dávnejšie obdobie.
Keby sme si naivne mysleli, že ten chlieb síce niekto napiekol, ale profesiu pekár nepoznáme, a budeme tvrdiť, že prakticky ani neexistuje, pretože jediného človeka vidíme len predavačku pri pulte, ktorá vydáva tovar, tak sme celkom isto v omyle.
Všetko je potrebné. Tá cesta raz musí dojsť do nejakého cieľa. Každý človek v sebe má akúsi hodnotu, ktorá je síce ťažko merateľná, ale o to hodnotná. Každý si prešiel nejakou cestou, a raz do cieľa príde.
Biblicky viem celkom presne o čom hovorím, možno o tom sa ešte raz zamyslím ale chcem povedať najprv toľko, že na to, aby som niekde prišiel, niekde sa dostal, cestu musím absolvovať.
Ja osobne mám veľmi rád isté výzvy, ktoré ma preveria, koľko toho vládzem.
Viacerí používajú demotivačné slovné spojenia ako, musím si preveriť, či na niečo mám.... Máme na všetko. táto otázka podľa mňa akosi tendenčne má za úlohu zhadzovať človeka na nejakú nižšiu úroveň, než na ktorej práve stojí. Biblia mi síce pripomína, že kto sa povyšuje bude povýšený, a kto sa ponižuje bude povýšený, ale človek predsa len má racionálny odhad, keď si stanovím určitú víziu na začiatku, kde všade to chcem predsa dotiahnuť, čo všetko pre to som ochotný obetovať, ale najmä by som vyzdvihol ten fakt, že či dokážeme v istých momentoch zariskovať, hoci vieme, že človek môže niekedy viackrát stratiť, ako môže získať.
Svet ale nepotrebuje počuť, čo má spraviť vtedy, keď riskuje a všetko spraví. Svet ťa prehnane motivuje, aby si podal stopercentný výkon, ale keď spadneš, nevie častokrát ako ďalej. Len sa tvári, že vie, ale ... v podstate neviem... Nevie nič, netuší o ničom. Otázka je, s akou vervou do toho ideš, a čo všetko si ochotný obetovať.
Práve preto sa dá v spoločnosti rozlíšiť niečo také, ako či si niečo proste dokážem vážiť. to znamená, že dokážem tomu dať určitý punc pravosti, dať tomu hodnotu, ktorá sa dá spoznať tak podľa vonkajších, ako aj podľa vnútorných znakov, ktoré charakterizuje najmä to, či si človek uvedomuje, že bez práce nie sú koláče. Že niečo, čo chcem robiť, bude ma to niečo stáť, a musím každopádne na to pomyslieť už vopred, než sa do niečoho pustím.
Mnohí sa do niečoho pustia, ale keď človek vidí dané riziko, čo všetko za tým stojí, nie jeden krát zazmätkuje človek, v niečom, čo si bol úplne istý. Možno príde do cesty iný človek, vďaka ktorému dokážeme pochopiť mnoho súvislostí, avšak nám to akosi zmenilo plány v tom zmysle, že už nebude také ako predtým. Práve toto môže byť v tomto zmysle istá cesta, ktorá začína ústiť do nejakého cieľa alebo to predstavuje pre nás istý cieľ, ktorý nechceme minúť, a pravdepodobne podriadime tomu všetko, aby do toho pomysleného cieľa predsa len prišli.
Hádam netreba spomenúť niečo také, ako to, že spoločnosť v dnešnej dobe, vďaka alebo lepšie povedané napriek hospodárskej a inej kríze, nehovoriac o tejto aktuálnej, ktorú prežívame, a ktorá sa naozaj bytostne, duchovne, materiálne, proste v každom spektre čo si dokážeme predstaviť, dotýka, a nikto sa jej nevyhol. Napriek tomu všetkému, zaiste jestvuje istá cesta, ale zatiaľ sme na to ešte neprišli. Otázka je, kedy na to prídeme, a v akom stave zložitosti to budeme riešiť.
V mojom blogu sa pýtam, či môže byť cesta cieľom.
Záverom posledný postreh. V biblických spisoch jasne vidíme že takto sa predstavuje jedine Pán Ježiš, hoci na túto pomerne ťažkú filozofickú otázku, ktorú som nadhodil, dáva pomerne jednoduchú odpoveď, a tá znie, ja som Cesta, Pravda a Život. Jn14,1
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár