Nie raz sa stalo, že keď sme náhodou na niečo natrafili, možno sme niečo cenné, alebo cennejšie našli, v duchu sme si povedali, že ej, či dobre, že nikto nie je pri mne. Logicky pochopené je to tak, že napríklad nemusím sa s nikým a ničím o nič deliť. Prináša to teda veľa výhod, a človek proste má v sebe samom akúsi istotu, že isté tajomstvo predsa len ostane zachované z logického dôvodu, viem o ňom teda len ja a nik iný, pokiaľ sa s tým niečom, tajným nikomu nezverím a podobne. Buď mi to môže alebo nemusí v konečnom dôsledku byť na osoh.
Človek keď niečo nájde, nemusí to nutne znamenať niečo to hmotné, materiálne, materialistické, proste niečo, čo slúži ako hmatateľný dôkaz, obyčajne si je veľmi dobre vedomý toho, že musí to niečo proste udržať v tajnosti minimálne do času, kedy to podľa neho potrebné je. Potom, keď usúdi, že o nič v podstate nejde, môže sa s tým bez následkov ďalej niekomu zveriť, a teda následne, buď sa venuje, alebo nevenuje danej veci pozornosť.
To isté je aj s okamihom, kedy si človek, možno až príliš začne uvedomovať, že na mnoho vecí je sám, a zrazu na niečo nestačí.
Možno mu niečo aj šlo od ruky. Možno v niektorých okamihoch bol rád, že sa trebárs od niečoho konvenčného, nejakého sterilného prostredia dokázal účinne a efektívne vymaniť, na druhej strane, vplyvom rozličných nových, alebo doznievajúcich emócii, sa veľmi rýchlo vrátil pevnými nohami na zem opätovne, a precitol v danej realite, v ktorej sa nachádza. A tá realita viac menej predsa len zanecháva stopy v človeku, napríklad v tej podobe, že človek môže razom v niečom názorovo dospieť, prináša mu to teda istú kvalitu života, ktorá do istého času absentovala v jeho pôsobení ale na druhej strane sa celkom isto môže stať, že sa znásobí akási vlna nedôvery, ba až strachu.
To všetko sa môže udiať vo fenoméne zvanom sloboda. Niekto si aj pojem sloboda, ktorej som venoval nespočetne veľa článkov, môže zamieňať teda tento pojem so single, že je človek slobodný. Je ale rozdiel, kedy je človek od niečoho slobodný, čo teda ho spútavalo, a zrazu sa od toho vymanil, alebo je osamotený, teda cíti vo svojom živote istú prázdnotu, ktorú by veľmi rád a ochotne niečím zmysluplným nahradil, naplnil.
Dobre vieme, že aj prílišná sloboda môže v človeku viac menej v jeho emocionálnom rozpoložení narobiť poriadnu šarapatu, a takto deštrukčne na človeka pôsobiť. Čím človek niekedy má viac na výber, tým menej napríklad sa vie v niečom kontrolovať a ovládať.
Človek omámený pocitom voľnosti, ktoré mu znenazdajky bolo ponúknuté začne robiť kadejaké fatálne chyby, ktoré pretaví do pomerne neúspešných rozhodnutí, ktoré väčšinou nevie vrátiť nazad.
To všetko z jedného dôvodu. Človek častokrát sa nemá o koho oprieť, a niečo s niekým zdieľať. Človek si môže občas liezť navzájom jeden druhému, ako sa ľudovo povie, na nervy, ale na druhej strane sa častokrát v harmonicky usporiadaných vzťahoch vyskytuje, človek proste bez toho druhého nedokáže jednoducho samostatne existovať a fungovať.
Nie z hľadiska, že niečo nevie, alebo je potrebné ho v niečom doplniť, ale preto... Lebo to Boh proste takto chcel, a nie je dobré špekulovať, prečo je niečo také, prečo hentaké. Jednoducho to nevieme nijako oplyvniť, a je to dané zhora, ako hovorím.
Záverom mojej reflexie by som povedal toľko, že aj mne osobne mnohé veci mnoho nedostatkov, ktoré mám, slúžia mi zároveň ako akási inšpirácia, aby som sa niekde posunul, čo veľmi pozitívne hodnotím, a vidím, že mnohé odriekania a obety prinášajú naozaj svoj úžitok. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár