Človek proste si niečo plánuje, a zrazu tie plány sa mu zmenia. Niekedy teda je dobré, kedy nie všetko nám vychádza podľa plánu, pretože my nikdy nevieme, čo konkrétne je dobré správne, čo je podstatné napríkladv ykonať, čo sa nám ukladá ako nejaká povinnosť, ktorej aj dnes som mal, a čo konkrétne je teda nejaký stanovený plán, čo sa musí, alebo môže zrealizovať.
Nie raz sa mi stane, že keď niečo proste sa narušia moje plány, niekedy bývam z toho mierne vykoľajený, akoby som v tom danom procese proste nevedel pokračovať.
S viacerými sme zadobre, ako sa hovorí, len keď všetko klape. Keď si podáme ruky na akýsi znak dobrej spolupráce, čo samozrejme vnímam ako základ všetkého, základ všetkého teda dobré vzťahy a podobe, ale zrazu príde nejaké narušenie, a teda je otázka, či človek sa dokáže nad to všetko povzniesť, alebo nie. Zvlášť sa to deje napríklad, kedy neakému biznismenovi sa spraví, ako sa hovorí, škrt cez rozpočet. Ako teda vtedy zareagovať.
Človek je častokrát dosť osamotený, pokiaľ všetko musí ťahať sám. Aj najmenšie vybočenie z daného stanoveného plánu, z nejakej akcie môže celkom isto predstavovať dosť vážne problémy.
Aj tu by som sa oprel o biblické state, kedy žalmista mi predsa ponúka program a to... " i keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica tie sú mi útechou. Práve vtedy, kedy človeku proste padajú nejaké plány, kedy nevie, čo konkrétne mu prinesie nasledujúci deň, a možno sa zmieta v akejsi osobnej neistote, ktorá tie plány proste znemožňuje.
V krátkosti by som napríklad opomenul celkom rád aj moje skúsenosti. Každé skúsenosti sa teda dajú deliť medzi úspešné, a neúspešné, dobré, menej dobré, alebo vyslovene zlé, medzi pozitívne, medzi negatívne, medzi plusové a mínusové. ako vidíme, máme viacero slovných ekvivalentov na vyjadrenie tej danej podstaty, ktorá nám teda niečo v živote v danom procese uľahčuje alebo práve naopak, čo nám niečo sťažuje našu pozíciu v ktorej sa nachádzame.
Z mojej skúsenosti musím povedať, že v živote platia paradoxy a síce, čím niekedy horšie, tým lepšie a opačne, čím lepšie, tým horšie, jedným dychom sa to pokúsim aj vysvetliť ako to myslím.
Ak rozoberám tematiku, či nám všetko musí vyjsť podľa plánu, musíme mať na zreteli niekoľko rozlišovacích faktorov, ktoré skrátka pri akomsi hodnotení jednoducho nepustia. Máme možnosti, a máme niektoré danosti, ktoré charakterizujú tie možnosti, či na to proste máme, alebo nemáme.
Mnohokrát chceme niečo, ale na to nemáme. prirodzene človek si nevie vykonať ani nejaký plán, keď všetko sa robí len tak spontánne. Človek, ktorý má vysoké ciele, stráca častokrát pevnú pôdu pod nohami, nedíva sa na veci reálne, vníma všetko len na dosiahnutie úspechov. Častokrát je to všetko príliš vzdialené od reality,a realita ako taká spôsobuje skôr pravý opak aj keď každý, zaiste za každých okolností prosperovať jednoznačne, v každom spektre povinností chce. Nepripúšťa si ani podvedome nič iné, len úspech. Podobné nezmysly zvyknú na kadejakých teambuldingoch, motivačných školeniach, osobných rozhovoroch a podobných deštruktívnych stretnutiach.
Záverom môjho článku by som opomenul skutočnosť, že aj každá neistota, ktorá dokáže narušiť v človeku to dobré, čo v ňom je, neslúži na to, aby sa to stalo nejakým konečným cieľom, ale na to, aby možno človek sa v niečom, keď je teda viac menej veľmi rozbehnutý, zastavilo, možno trochu nastavilo zrkadlo danej práce a viac priblížilo realitu, ktorá sa deje okolo nás.
Nie je niekedy nič horšie, ako keď z jednoduchého, pokorného človeka sa stane nejaký pyšný, ktorý si začne o sepbe veľmi namýšľať, a to len preto, lebo nadobudol pocit, že už všetko má, všetko dosiahol, všade bol, všetko videl, a podobné rozprávky tlačí do hlavy druhým ľuďom, pritom realita naozaj je niekde na míle vzdialená. Toto nielen spôsobuje akúsi nazvem to tak, sebadeštrukciu, ale aj rozpad kamarátskych a profesionálnych vzťahoch a všetkého, čo si vieme predstaviť. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár