Mýli sa katechizmus kat. cirkvi? Takže.
Dnešní mladí kňazi nemajú potrebu žiaľ rozprávať o životne dôležitých veciach, pretože žiaľ, pána farárovi desiateho cinkne na i phone výplata z biskupského úradu, a problém je vyriešený, odslúžia v meste možno cca 15 pohrebov po 50 eur každý jeden, možno 2 svadby mesačne mimo adventu a pôstu, a zas je problém vybavený. Potom vyberú do zvončeka, u nás sú tri omše denne, sobotu 4 a nedeľu päť. tam kňaz nevie, čo má robiť s (toľkými) peniazmi. Koľkokrát som šiel s kňazom v aute, ani raz nemal menej ako 3/4 natankované. Raz som pomáhal kňazovi, ako si kupuje veci, mal približne odhadoval by som možno 100 kg mäsa v mraziarenskom boxe. Nie chladničke, ale mraziarenskom boxe, čo prevádzkujú veľké obchody, nie bežné domácnosti.
Napriek všetkým skutočnostiam osobu kňaza sa zastanem vždy z princípu, že to, čo koná kňaz, bežný laik nedokáže.
Napriek všetkému nám všetkým chýba to pravé kresťanské povedomie, že zas sme nevideli a nevidíme v bratovi Krista, nevidíme, že potrebuje niečo, čo nepotrebujeme my, ale on to potrebuje!
A keďže mnohí majú plné bruchá, život iných im je ukradnutý.
To je realita brat.
Ja ti poviem iné. Pracoval som 4roky ako ošetrovateľ, v každom jednom som videl Krista. A to preto, lebo poskytujem im niečo, čo oni nedokážu už sami, onedlho v tejto práci budem pokračovať.
Na základe mojich poznatkov som usúdil, že katechizmus sa mýli v tom, že stále len rozprávame o niečom teoreticky, ale nekonáme prakticky.
Kristus nepotrebuje to, čo si myslíme, ako kresťanské naše fundamenty vypúšťame nejaké svoje teoretické vedomosti do sveta, ale to, čo konkrétne spravíme pre šírenie božieho kráľovstva. A pre šírenie kráľovstva božieho potrebujeme taktiež všetky "pomôcky" ktoré sú nám k dispozícii.
Pokiaľ však zabúdame na podrobné preskúmanie biblických textov, a snažíme sa v tom všetkom nájsť so všetkými našimi dokonalosťami alebo nedokonalosťami, a vidíme súvislosť duchovného života a života materiálneho, ktorý nás obklopuje.
To, čo nemám rád na našej viere je to, že sme príliš sentimentálni, nepraktickí, a všetko si chceme ospravedlniť sentimentálnymi rečami, ktoré skutkovú podstatu nikdy nenapĺňajú.
Poviem ti veľmi praktický príklad.
Celý život ťa niekto terorizuje, a ty to psychicky nezvládneš.
Povedz mi načo mi slúži teoretická príručka katechizmu cirkvi, kedy kompetentní nie sú schopní na cirkevnom súde rozviesť platne uzavreté manželstvo v kostole, kedy muž preukázateľne pod ťarchou dôkazov napríklad týra manželku, možno aj deti so všetkými psychickými poruchami, a hľadajú všetko možné preto, aby zachovali manželský status. Žena možno obvinenie stiahne, ale tým sa týranie nekončí.
Našim problémom v cirkvi je neschopnosť riešiť veci radikálne, vecne, jasne, stručne, ale za všetkým hľadať duchovné kompromisy mýliac sa, že keď si všetko ospravedlníme biblickými textami, poučkami z dogmatiky, morálnej teológie zaseknutej kdesi v ideovom poňatí pred druhým vatikánskym koncilom, alebo ideovo stredoveku, dovtedy tu budú týrané ženy s piatimi deťmi na krku, lebo muž si potrebuje vybiť svoju zlosť. Zriedkakedy je to opačne, aj keď aj to sa stáva.
Mojím príspevkom, to posledné, čo nateraz chcem povedať je asi toľko, že musíme konečne odhodiť tie sentimenty, čo by bolo keby bolo, a prakticky viďte problémy ľudstva, a snažte sa to riešiť.
V mojej profesii, keby som rozprával o božej láske, ale nekonal, ako ošetrovateľ, ľudia by zahynuli hladom, lebo by som ich nenachoval spolu s ostatnými kompetentnými, boli napríklad by neokúpaní, neboli by v čistote, neboli by im podané tie potrebné lieky, nemali by uspokojené psycho sociálne a emocionálne potreby, a takto by som mohol menovať ďalej, čo všetko to skutkami obnáša, a aká je to zodpovednosť.
Ešte ti odpoviem toľko, že ten čas čo som strávil písaním článkom je totálne nepatrným zlomkom toho všetkého, čo konám v mojej profesii a pracovnej náplni ktorú mám a snažím sa konať čestne a zodpovedne. To je asi všetko čo som ti chcel povedať.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@tomas55555 mne nejde o to, či sa mýli ako taký, ale to, že píše veci ktoré sú nepraktické v bežnom živote a nikdy neuplatniteľné. úplne stručne k mojmu článku poviem asi toľko, že keď nedokážeme náboženskú teóriu preniesť do praxe, sme stratené prípady.
3
@vreskot000
"píše veci ktoré sú nepraktické v bežnom živote a nikdy neuplatniteľné."
Napríklad ktoré ?
"píše veci ktoré sú nepraktické v bežnom živote a nikdy neuplatniteľné."
Napríklad ktoré ?
4
@tomas55555 no však čítaj moje články ved som to hovoríl, ale spomeniem v tomto komente to najdoležitejšie.
ty ako laik by si mal podporovať cirkevné ustanovizne ako to hovorí patoro cirkevnych prikazani, ale kto podporí teba ked budeš v núdzi, si bežny človek, nie si knaz, nijaký hodnostár.
mám podporovať cirkev, ale prídeš o prácu, a teba nepodporí na 99 percent nikto.
ako sa dá v praktickom žiti praktizovať kresťanstvo, ked si nevšimneš núdzneho brata. my darmo robíme zbierky na kostol a kraviny. ja radšej prispejem tak, že si všimnem napríklad vo farnosti nezamestnanych ľudí, ktorí pracujú na dakych projektoch, vpp, ale sú nudzni, lebo nemajú ani desatinu toho, čo pracujúci.
vtedy možeme vykonať zbierku pre podporu tých ľudí aspon v maličkostiach.
napríklad jeden im kúpi kilo múky. druhý kúpi kilo cukru, tretí im dá dva tri balíky cestovín, štrtý dá tri štyri hotové polievky. piaty mu kúpi olej, šiesty mu kupi alebo dá nejakú zeleninu.
to sú všetko nepatrnosti ba priam zvyšky, ktorými môžeme obdarovať kohosi, kto za prvé. ich životne a nevyhnutne potrebuje, za druhé, bez nich je naozaj ohrozená v plnosti vyjadrenia jeho existencia, za tretia, nás ako darcu to nestojí prakticky nič, maximálne riešime dvojeurovú položku, ktorá už naozaj nikoho nezabije, alebo slušnejšie povedané neochudobní
a keď na toto NEDBÁME, budeme nepraktickí falošní jednak kresťania, ale aj falošní ľudia, ktorí radi dávajú niečo len vtedy, kedy nás to prakticky nič nestojí, keď dávame vtedy, kedy sme v niečom v popredí,presne tak, ako charakteristicky typovo vystihuje pán Ježiš farizejov, ktorí za istých okolností bez problémov by dosiahli spásu, veď konali svedomito podľa svojich schopností, síl, dôsledne plnili mojžišov zákon, plnili predsa to, čo čítali v sobotu v synagóge, ale jedno im predsa chýbalo, preukázanie skutky lásky a milosrdenstva vprostred všetkých príkazov a nariadení, umývanie medeníc, džbánov, postelí, desiatkov, a neviem ešte čoho všetkého.
Veď predsa biblia sama mi hovorí, že moje dobré skutky podobne ako skutky farizejov mi predsa vyjdú nazmar práve preto, lebo do toho nedám lásku.
presne je to ako vo varení, môžeš byť vynikajúci kuchár, ale napríklad pri varení takých špagiet, ako najjednoduchšieho jedla, jednoduchšie už asi ani nemôže byť, sa v niečom fatálne pomýliš, a napríklad miesto soli ako prímesi do vody aby bola slaná, nasypeš cukor, tak v podstate to bude o ničom. preto tá rozprávka soľ nad zlato hovorí približne v morálnom poňatí asi toľko, že keď si nevážiš to, čo máš pri sebe, v budúcnosti ti to bude odňaté, a potom zistíš cenu toho, čo berieš ako samozrejmé. samozrejme rozprávku soľ nad zlato nemôžeš brať ani prakticky ani teoreticky doslovne, pretože v živote nič také neexistuje, že šibneš čarovným prútikom, a zrazu budeš mať dostatok niečoho, čoho si mal nedostatok predtým, čo radikálne ohrozovalo jednak tvoje zdravie, a jednak tvoju existenciu ako takú, čo je vážna vec.
tým som ti chcel povedať asi toľko, že
pokiaľ prakticky nespoznáš brata či sestru v Kristu Pánu ktorá potrebuje pomoc, ale ty jej nepomôžeš, nepodáš jej čo i len obrazne, ak nie vecne ten pohár vody, čo sa spomína v biblii, nielen že nebudeš mať odmenu v nebeskom kráľovstve, ale vážne predovšetkým ohrozuješ spásu svojej nesmrteľnej duše, čo sa z textov písma svätého samozrejme pod ťarchou dôkazov poprieť nedá.
záverom ti poviem to, že mňa, ako kresťana nezaujíma čo by bolo keby bolo, ale to, že kresťanský aspekt mojej osoby preukážem vtedy, že keď potrebuješ pomoc, podám ti chleba, a nie ti rozprávať rozprávky bez toho, aby som skutkom nenaplnil božie príkazy.
čo na to povieš.
ty ako laik by si mal podporovať cirkevné ustanovizne ako to hovorí patoro cirkevnych prikazani, ale kto podporí teba ked budeš v núdzi, si bežny človek, nie si knaz, nijaký hodnostár.
mám podporovať cirkev, ale prídeš o prácu, a teba nepodporí na 99 percent nikto.
ako sa dá v praktickom žiti praktizovať kresťanstvo, ked si nevšimneš núdzneho brata. my darmo robíme zbierky na kostol a kraviny. ja radšej prispejem tak, že si všimnem napríklad vo farnosti nezamestnanych ľudí, ktorí pracujú na dakych projektoch, vpp, ale sú nudzni, lebo nemajú ani desatinu toho, čo pracujúci.
vtedy možeme vykonať zbierku pre podporu tých ľudí aspon v maličkostiach.
napríklad jeden im kúpi kilo múky. druhý kúpi kilo cukru, tretí im dá dva tri balíky cestovín, štrtý dá tri štyri hotové polievky. piaty mu kúpi olej, šiesty mu kupi alebo dá nejakú zeleninu.
to sú všetko nepatrnosti ba priam zvyšky, ktorými môžeme obdarovať kohosi, kto za prvé. ich životne a nevyhnutne potrebuje, za druhé, bez nich je naozaj ohrozená v plnosti vyjadrenia jeho existencia, za tretia, nás ako darcu to nestojí prakticky nič, maximálne riešime dvojeurovú položku, ktorá už naozaj nikoho nezabije, alebo slušnejšie povedané neochudobní
a keď na toto NEDBÁME, budeme nepraktickí falošní jednak kresťania, ale aj falošní ľudia, ktorí radi dávajú niečo len vtedy, kedy nás to prakticky nič nestojí, keď dávame vtedy, kedy sme v niečom v popredí,presne tak, ako charakteristicky typovo vystihuje pán Ježiš farizejov, ktorí za istých okolností bez problémov by dosiahli spásu, veď konali svedomito podľa svojich schopností, síl, dôsledne plnili mojžišov zákon, plnili predsa to, čo čítali v sobotu v synagóge, ale jedno im predsa chýbalo, preukázanie skutky lásky a milosrdenstva vprostred všetkých príkazov a nariadení, umývanie medeníc, džbánov, postelí, desiatkov, a neviem ešte čoho všetkého.
Veď predsa biblia sama mi hovorí, že moje dobré skutky podobne ako skutky farizejov mi predsa vyjdú nazmar práve preto, lebo do toho nedám lásku.
presne je to ako vo varení, môžeš byť vynikajúci kuchár, ale napríklad pri varení takých špagiet, ako najjednoduchšieho jedla, jednoduchšie už asi ani nemôže byť, sa v niečom fatálne pomýliš, a napríklad miesto soli ako prímesi do vody aby bola slaná, nasypeš cukor, tak v podstate to bude o ničom. preto tá rozprávka soľ nad zlato hovorí približne v morálnom poňatí asi toľko, že keď si nevážiš to, čo máš pri sebe, v budúcnosti ti to bude odňaté, a potom zistíš cenu toho, čo berieš ako samozrejmé. samozrejme rozprávku soľ nad zlato nemôžeš brať ani prakticky ani teoreticky doslovne, pretože v živote nič také neexistuje, že šibneš čarovným prútikom, a zrazu budeš mať dostatok niečoho, čoho si mal nedostatok predtým, čo radikálne ohrozovalo jednak tvoje zdravie, a jednak tvoju existenciu ako takú, čo je vážna vec.
tým som ti chcel povedať asi toľko, že
pokiaľ prakticky nespoznáš brata či sestru v Kristu Pánu ktorá potrebuje pomoc, ale ty jej nepomôžeš, nepodáš jej čo i len obrazne, ak nie vecne ten pohár vody, čo sa spomína v biblii, nielen že nebudeš mať odmenu v nebeskom kráľovstve, ale vážne predovšetkým ohrozuješ spásu svojej nesmrteľnej duše, čo sa z textov písma svätého samozrejme pod ťarchou dôkazov poprieť nedá.
záverom ti poviem to, že mňa, ako kresťana nezaujíma čo by bolo keby bolo, ale to, že kresťanský aspekt mojej osoby preukážem vtedy, že keď potrebuješ pomoc, podám ti chleba, a nie ti rozprávať rozprávky bez toho, aby som skutkom nenaplnil božie príkazy.
čo na to povieš.
5
Tých rozporov cirkevných otcov s katechizmom je až príliš na to, aby sa o nich RKC mohla opierať. Tu je zoznam :
» www.posmrtnyzivotexistuje.sk/rozpory-ucenia-...
» www.posmrtnyzivotexistuje.sk/rozpory-ucenia-...
Napíš svoj komentár
» paranormalnejavy1.webnode.sk/rozpory-ucenia-...