Nádherné. A v tomto duchu, ako znie tá pieseň by som chcel teda pokračovať v mojom ďalšom blogu. Vonku je tak nádherne, že je škoda sedieť doma, a poobede okrem návštevy kostola to istotne zmením, a pravdepodobne, to bude takto aj v zajtrajšiu nedeľu.
Dneska by som chcel tematicky nadviazať a aj pokračovať vo včerajšom začatom blogu.
Ďalej veľmi dôležitá je samotná modlitba a príprava ešte pred sv. omšou. A tiež modlitba, keď si kňaz oblieka tieto posvätené odevy, ktoré svojej povahe slúžia obradu katolíckej sv.omše.
Alba, štóla, ornát, ako podstatné odevy v liturgii. Potom kňaz prichádza ku oltáru. Dnes som poznamenal po sv.omši, aké krásne by bolo opätovné zvolanie ako kedysi... „introit altare Dei“, a tak pristúpiť ku sv. Oltáru na slávenie Eucharistie.
Toto zvolanie sa dnes môže ešte použiť a zažil som ho.
V takom zmysle, že bola slávnostná nedeľná omša. Ja hrávam v kostole na organe. Zahral som slávnostné prelúdium na začiatku omše. Potom som prestal, nastalo krátke ticho. Kňaz vstúpil do svätyne, a zaintonoval práve tieto slová ... „introit altare Dei“, a vtedy som zahral vstupnú pieseň.
Cez Kyrie, Glóriu a iné časti... všetko je dôležité.. Nič nemá menšiu a nič nemá väčšiu hodnotu.
Uvediem príklad. Nato, aby sme pochopili nejaké literárne dielo, a spravili z neho obsah... musíme ho predsa prečítať celé. Musíme nad tým uvažovať, musíme sa akokeby vcítiť do kože nielen autora, ale nutne musíme vstúpiť do myslenia tých postáv, ako keby sme to boli my, čo v tom diele vystupuje.
Presne je to aj so svätou omšou.
Tajomstvo liturgie, to slovo tajomstvo neznamená, že sa o tom nesmie hovoriť, ale preto, že liturgia je božská vec, a je to predsieň neba, ktorá bude mať nekonečne veľkú oslavu v nebi, v plnšom spoločenstve s Bohom, kde ako veríme, budeme ho vidieť a vnímať z tváre do tváre budeme mu podobní po všetky veky, a budeme ho bez prestania chváliť v Kristovi našom Pánovi, skrze ktorého štedro dáva svetu všetko dobré...
Citoval som teraz slová kňaza z posvätnej eucharistickej modlitby.
Čítania zo starého a nového zákona nám umožňujú nielen vypočuť si dejiny našej spásy, od Abraháma, prorokov cez činy a vykupiteľskú hodnotu Pána Ježiša Krista, ale plnšie si uvedomiť, a opäť to spojím so svätou omšou... prečo vlastne verím v Pána, a prečo sa musím zhromaždovať s inými na slávení Eucharistie.
Snáď najvýstižnejšie sa výklad svätej liturgie vyjadruje v liturgii bielej soboty, kde celá cirkev sa raduje po 40 dennom pôste z osláv zmŕtvychvstania Pána, ktorý svojou smrťou našu smrť premohol, svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život, a svojín nanebovstúpením otvoril nám brány neba.
Citoval som teraz oslavnú pieseň prefáciu.
Evanjelium mi priamo sprostredkuje Ježišove životodarne slová, ktoré mám ako kresťan v srdci skutočne zachovávať, a nimi sa aj riadiť. Otázka je, čo v prípade kedy padnem.
Musím znova vstať a prosiť Boha o milosť vnútorného pokánia, kde sa budem snažiť Bohu odovzdať všetko to, čo ma ťažilo.
Teraz nerozprávam nejaký katolícky katechizmus, ale ja to vnímam autenticky, ako mňa Ježiš denne pozýva do svojho náručia, hoci ja ako hriešnik sa síce spájam s cirkvou v modlitbách a svútej omši, avšak kôli mojej hriešnosti neviem ju celú plnšie prežiť a uvedomiť si tie veľmi vzácne dary, ktorými sme obdarovaní.
Na záver by som to teda chcel zhrnúť celé.... celé to, čo mi dáva silu a chuť bojovať v živote, silu to, aby som každé ráno s optimizmom a chuťou vykročil do práce, s chuťou sa deliť o to, čo mám aj ja medzi inými.
Či už je to podeliť sa o kus čokolády, alebo rozdeliť mandarínku, alebo odlomiť kus z nejakej napolitánky...
Aj toto je život..
Nech sa vám darí, a majte srdce doširoka otvorené.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
lui74
25. 4.apríla 2015 11:33
v ktorom kostole hrávaš?
Napíš svoj komentár