Pán páter, to, že ma ľudia odmietnu, že ma neprijmu, to nie je môj osobný problém. Rozumiem, čo chcete v tejto diskusii hovoriť, ale nemáte zas v tom "objektívnu" pravdu, že človek na druhej strane sa podlizuje a hovorí to, čo chce spoločnosť počuť. Nie je to celkom pravda.
Chtiac nechtiac človek postupne v neznámom, alebo spoznanom prostredí odhodí všetky zábrany, a ukáže sa v plnej kráse čo je zač. Teda či je to v pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysle.
Tu by som opomenul to, že ja sa môžem vykašľať na to, čo si o mne myslia ľudia. Práveže týmto úkonom sa plne pripodobňujem Ježišovi Kristovi. Za koho pokladali Ježiša Krista farizeji? No za koho.
Za buriča voči cisárovi, za bohorúhača, za nehodného ktorý prijíma samaritánov, teda skupinu, ktorú onu nenávideli, a za človeka, ktorý rozpráva podľa kataríny emerichovej "dvojzmyselné reči" o tom, ako vstane z mŕtvych, ako netreba poslúchať cisára, lebo Ježiš hovorí, že Božie kráľovstvo je blízko, máme sa kajať a veriť evanjeliu, a to, ako Peter spolu s apoštolmi odpovedali v Skutkoch apoštoloch že... Boha treba poslúchať viac ako ľudí... Sk 5,29.
A vidíte, že aj apoštoli vždy komusi vadili, ale chcem povedať postreh... mňa ako kresťana nezaujíma, čo si myslí nejaký pohan, napríklad o mne, ktorý ničomu nerozumie. Snáď si nemyslíte, že taký človek duchovne mi je roveň. Dobre hovoríte, že všetkým nemôžeme vyhovieť.
Veľmi dobrú poznámku ste povedali. Ešte ma oslovili v tom zmysle, že .... ľudia vždy budú hovoriť mimo o mne, dobre, alebo zle, budú mimo danej konkrétnej reality. A môže to priniesť inšpiráciu.
Áno, lenže na druhej strane to všetko je len názor, ktorý nekorešponduje celkovo s realitou. Mnohí ľudia ťa chcú vidieť takého, akí sú oni sami. Ešte by som zdôraznil to, čo hovoríte, že čím viacej vysvetľujete ľuďom, tým horšie... áno.
Ale tu je problém, že to robia ľudia, ktorí sú priliš duchovne upätý a zanedbávajú realitu. Nevidia reálny obraz. Všetko si proste idealizujeme. Všetko chceme evanjelizovať, všetko chceme premôcť s láskou, vierou, ale realita je taká že mnohých by sme najradšej roztrhli v zuboch a neriešili nejaký zákon lásky. Ale na druhej strane poviem toľko, že každý človek k svojmu rozvoju potrebuje mať predovšetkým zdravý nadhľad.
Naším problémom v cirkvi je to, že nedá sa všetko objektívne povedať do očí napríklad cirkevnému predstavenému, alebo predstavenému vo svetskej pracovnej pozície. Viete, ak cítite aj krivdu, Boha treba poslúchať viac ako ľudí, ale ako sa môžete ozvať v práci, kde môžete dostať výpoveď, napríklad kôli nejakej rebélii, ktorá je postavená na odporu voči nespravodlivosti, klamstve, ale chcete vniesť niekde poriadok. čo robiť.... ľudia sa stránia pochvaly, ale viete kde je problém?
Záverom ešte vyslovím posledné myšlienky. Že pochváliť človeka je predsa prirodzené. Je prirodzené pochváliť človeka. To nie je prejav pýchy alebo falošného pocitu uznania, alebo neviem ešte čo. To je prejav ľudského uznania. Ak stále chcete dať do popredia ľudskú pokoru, otočí sa to voči vám tak, že nakoniec povedia, že vy si naozaj nič nezaslúžite, pretože ste všetko pokorne odmietali. a pokorné odmietanie niečoho môže vyzerať tak, že niečoho máte dostatok, a nestojíte o akúsi morálnu podporu druhého. potom si vás nik nevšimne a ostanete osamotený. Viete.
Domnievam sa teda jednu vec. Vysvetľovať všetko na základe poznania spirituálnej teológie je dvojsečná zbraň. Napriek všetkému musím uznať, že teda hovoríte super!! Vďaka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár