Veľa ľudí vníma neúspech ako pocit, ktorého sa treba okamžite zbaviť, a je veľmi málo takých, ktorý v tomto pocite dokážu racionálne a triezvo uvažovať. Obyčajne mnohí potom hrajú divadlo, ako ich to nezasiahlo a ako sa ich to aj tak netýka, ale to len preto, lebo vnútorne neprijali tú situáciu, a odmietajú sa jej podriadiť a prijať ju ako fakt.
Veľa ľudí prehrá ešte na začiatku. Pamätám sa, ako približne v polovici júna, som váhal prijať jednu ponuku. Dnes som ten najšťastnejší človek na svete, a to myslím o vnútornom šťastí.
Azda každý pozná ohováranie o sebe. Niekedy ma to moc deprimovalo, teraz na to seriem. Napríklad aj preto, lebo aj tak nikto presne nevie, kto som, iba ja sám. Toto si môžeme povedať každý o sebe. Nikto ťa nepozná tak dôkladne a dôsledne ako ty sám, ktorý dokážeš včas monitorovať svoje sily, a vieš, prečo vyjadríš len niekedy svoje pocity, a čo je to byť empatickým vtedy, keď sa ti nechce.
To je sila osobnosti, keď vieš s chladným výrazom prijať klamstvo, a nepovedať nič. Nič nie preto, lebo sa nevieš obrániť, ale preto, aby čas zahanbil tvojho nepriateľa.
Mnoho ľudí sa boja ísť do nejakého akože rizika, v ktorom v podstate nejde o nič zvláštne, ale ide predovšetkým o veľa... ide o tvoju česť, hrdosť, ide o to, konečne dokázať, nazvem to tak, minimálne sebe, ak nechceš nikomu inému, že vieš vyťažiť zo svojich možností to najlepšie, čo sa v tebe ukrýva.
Veľa ľudí je nazvaných karieristami, prospechármi, majetkármi, žeby sa mali brzdiť, poprípade mnoho je považovaných za čudákov, lebo veľa robia, šetria si, a nepovedia nikdy, že koľko majú.
Žiaľ, pravda je taká, že nikto normálny ti nepovie, čo všetko má. Je veľmi zvláštne, a to som sa ocitol v takej situácii aj ja, že mohol som si dovoliť nejakú drahú vec, ale... ale ja to ešte nechcem, lebo som na to akosi nedozrel. Mám rád poctivú prácu, z ktorej ťa teší nielen úžitok, ale najmä ten pôžitok, ktorý pramení z úžitku.
Osobne poznám pár ľudí, ktorí sa radi vystatujú, koľko majú, a že si môžu niečo xy kúpiť obratom ruky, a predsa si to nekúpia. Mnohí z nás majú takéto zmýšľanie, ale to nikomu nezazlievam.
Oveľa viac ma zaráža, keď v spoločnosti napríklad nejakých známych zisťujeme, že mnohé informácie zneužívajú proti nám. Je to náš neúspech, alebo práve naopak, pri niečom takomto len rastieme?
Závisí to od uhla pohľadu, ako sa na to pozeráme. Sú mnohé faktory, ktoré nás posúvajú vpred. To znamená asi toľko, že čím horší človek pri vás, tým je to lepšie pre vás. Už som to na blogu opisoval, ale vraciam sa ktomu aj teraz, pretože je to pravda.
Tí najneschopnejší, ktorí ti veľa závidia, ti dodajú najviac energie nato, aby si veľmi precízne a predovšetkým cieľavedome pracoval, a všetko čo máš momentálne rozpracované, aby si to dotiahol do úspešného konca. Otázka samozrejme znie, kedy nastane ten úspešný koniec, ktorého horizont niekedy ani ja nevidím.
A tak ma veľmi bavia reči druhých o mojej osobe, zvlášť vtedy, keď to nie je pravda, to mi najviac lichotí. Nemyslím to vôbec pokrytecky, a nejako povrchne, skôr teda naopak.
Keď si pomyslím, čím všetkým som si prešiel, ako mi museli pomôcť ešte prednedávnom mnohí ľudia, ktorí sú súčasťou môjho života, a ja som veľmi hrdý, že stáli po mojom boku, keď som podporu najviac potreboval napĺňa ma to nesmiernou vďačnosťou, a chuťou pracovať na sebe veľmi intenzívne a možno ešte viac, ako to napríklad bolo v minulom roku.
Toto je úspech, za ktorý som veľmi vďačný, a vďaka ľuďom, ktorým pevne verím, Pán Boh dal odvahu a silu, aby dvíhali iných ľudí, a aby v sile Ducha Svätého s radosťou nasledovali Boha, a vítali nové rána. Nech sa vám v tomto roku všetkým darí.
Pekný večer!
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
1. 1.januára 2015 22:21
hm, jednu hviezdičku tam akosi nezobrazilo, zrejme škriatok birdzu ešte nespí
Napíš svoj komentár