Problém tohoto všetkého je, že v tomto prakticky jedinom prípade je evidentne dokázané, že ani biblisti si nie sú stopercent istý, o koho konkrétne sa jedná. Ak niečo podrobnejšie zistím, skúsim to potom doplniť. Každopádne ale v tomto článku chcem vyjaviť nasledovné.
Zapojil som sa teda do diskusie, a pridávam to v plnom znení takto.
To je všetko super, ale citovali ste Starý Zákon, ktorého nariadenia (napríklad mám na mysli posolstvo kňaz ako boží služobník bol sluha ceremoniálneho obradu) už sú prakticky neplatné.
Neplatné v tom zmysle, že židia očakávali mesiáša, ale politického, to v podstate viac menej je známe, a Ježiš predsa už prišiel... ale ich konkrétnu predstavu nenaplnil, a práve preto má zmysel jedine kresťanstvo, ktoré naplnilo poslanie starého zákona a koná platnú novozákonnú liturgiu.
Neplatné sú od okamihu, kedy Pán Ježiš na kríži vyriekol ..."je dokonané"- tým že sa roztrhla chrámová opona, tým sa uzavrela aj platnosť starého zákona. Dosť dlho som o tomto pochyboval.
Lebo ked niečo proste je v biblii, čo čítame pri liturgii, prečo by to nemalo byť platné dnes. Preto ja osobne dozrel som k poznaniu, že nariadenia Starého Zákona slúžia jedine pre naše poučenie čo bolo pred príchodom Pána.
Dnes nemajú opodstatnenie. Nepotrebujeme predsa v nijakom prípade napríklad natierať veraje dverí krvou baránka, lebo to bolo treba vtedy, kedy Pán bil Egypt. Ako sa to píše v biblickej knihe Exosdus.
Dokonca sa s vierou domnievam, že pojem "spravodlivý služobník" ktorý ako pojem v starom zákone sa vyskytuje, celkom isto nie je odkaz na Pána Ježiša Krista.
Možno je to v istom zmysle odvážne tvrdenie, ale o tom som viac menej po štúdiách biblie presvedčený.
Domnievam sa, že tým bol myslený buď Abrahám, ked obetoval svojho syna Izáka, napokon ale pre svoju bohabojnosť mu stačilo obetovať baránka zachyteného v kroví, ako o tom pojednávajú aj posvätné texty Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu..... Gen 22,13
Aj výklad starozákonného textu je mienený tak, že spravodlivý služobník, teda označenie tohoto starozákonného pojmu, je Abrahám, alebo potom druhá možnosť je mojžiš.
Každopádne, ked budeme pátrať k osobe spravodlivého služobníka, nie je to priamy odkaz na Ježiša Krista.
Presne takto je to definované aj v starozákonnom výklade, že .... svätopisci presne neurčili, alebo nie je jasné z textov, kto konkrétne je myslený ako spravodlivý služobník.
Je to neznáma osoba. Pre žida bolo neprijateľné jesť mäso nečistých zvierat, nám kresťanom je to už jedno, lebo sa riadime tým, že nie čo do človeka vchádza poškvrňuje ho, ale čo z neho vychádza... teda reči, skutky a podobne. koniec koncov je to logické. ak vyjmem to myslenie, že ortodoxný žid sa bravčoviny nesmel ani dotknúť, dnes to vyznie smiešne. tým nechcem znížiť autoritu židovského presvedčenia, ale to, že Ježišovi nejde o vonkajšie ale vnútorné prejavy, a dôležité nie je, či si roztrhneme odev na znak kajúcnosti, ale srdce. inými slovami povedané, pôst je o zmene myslenia. a správne to naznačil, že čistíte času zvonku, ale zvnútra je plná nečistot. druhá vec ak sa vrátime k pojmu. Problém k tomuto je to, že my berieme všetko zvonka, a neštudujeme písmo.
Záverom mojej reflexie ešte dodám to, že je potrebné, aby človek naozaj pokiaľ k niečom sa chce vyjadriť, aby nadobudol aj príslušné poznatky. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár