Nízke sebavedomie nemusí hneď znamenať niečo, čo človek okamžite musí naprávať. No.
Minule som zhliadol na internete tiež niečo také, taký citát, nazvem ho z kategórie motivačných, že predtým, ako si stanovíte diagnózu o nízkom sebavedomí, najprv sa presvedčte, či nie ste obklopený bláznami okolo seba.
Myslím si že to je úplný základ. Je paradoxné, že neistí ľudia podniknú v podstate v príhodnom čase tie najistejšie kroky. Neistí ľudia na prvý pohľad, teda to, čo navonok ukazujú nie je neistota, ale opatrnosť, kedy vnútri človek analyzuje, či sa oplatí do niečo riskovať, ísť, zainvestovať, alebo nie. Mnohí ľudia, ktorí neprevravia zbytočne sa javia ako zvláštni. Mnohí ľudia, ktorí častokrát prehovoria, sa cítia možno veľmi dôležití, pretože si myslia, že ich počúva väčšina. Delia akosi celkom spontánne a prirodzene ľudí, na väčšinu, na menšinu. Na tých, ktorí im vyhovujú, a na tých, ktorí im nevyhovujú.
Ľudia nie vždy chápu,že nízke sebavedomie neznamená len to, že človek je možno slabo priebojný. To s tým nesúvisí. Častokrát človek, ktorý je v nejakom prostredí slabo priebojný, možno nevýrazný, potreboval by práveže zmenu prostredia. Potreboval by proste isté motivačné stimuly, ktoré mu ukážu inakosť, ktoré mu ukážu správnosť.
Častokrát sebavedomie súvisí s tým, že človek možno bol v niečom trebárs zahanbený. Nutne nemusel byť v niečom týraný, alebo šikanovaný, je to proste oblasť, ktorá ešte stále napriek tomu, že máme 21. storočie, a všetko možné napreduje, o tom sa nehovorí. A vidíme dobre, že aj vplyvom neblahého dôsledku, čo všetko zažívame v tejto dobe prichádzajú do života človeka isté obmedzenia, ktoré napríklad v nás môžu zanechať isté stopy.
To všetko súvisí s tým, že tam, kde sme sa cítili istí, sme zrazu neistí, a začíname premýšľať.
Kedysi v minulom roku alebo kedy, nepamätám sa presne, som zachytil niekde jeden citát, ktorý hovorí, že človek by sa mal naučiť prestať premýšľať, a ešte je tam zaujímavý poddotaz, akési doplnenie danej myšlienky, že predsa je to tá najjednoduchšia vec, ktorú človek môže spraviť.
Jedna vec je niečo spraviť, čo je možno navonok akési najjednoduchšie, ale dobre vieme, že ľudský život predsa len je jeden veľký paradox, a namiesto niečoho, čo je jasné, človek v tom vidí akúsi zložitosť problému, ktorý mu zatemňuje zrak. To je dôkaz aj toho, že človek v podstate dokáže pochybovať o niečom, čo je jasné, dokáže vyvracať nejaké tvrdenia, ktoré sú akýmsi návodom a receptom na to, že keď sa toho bude držať, zaručene nespadne. Je to ale otázka akéhosi nízkeho, alebo naopak vysokého sebavedomia.
Nízke sebavedomie značí seba nedôveru, avšak človeka to udržuje v akejsi prirodzenej plachosti, z ktorej sa môže dvíhať smerom hore. Príliš vysoké sebavedomie zase môže značiť napríklad aroganciu, pýchu, niečo, v čom človek už nemusí poznať akési prirodzené hranice, ktoré ešte má mať, a správa sa veľmi suverénne.
Suverénne správanie celkom isto môže značiť neblahý vplyv, o ktorom rozpráva napríklad romantický konflikt hrdinu, ktorý túži po slobode, ale na druhej strane, vplyvom danej neslobody, pod ktorou sa nachádza, nevie, ako by sa zachoval vtedy, kedy bude požívať istú nezávislosť na determinácii nie take, ktorá ho ovplyvňovala, ale takej, ktorá ho skľučovala, znemožňovala, sužovala, a všetko ešte to negatívne, čo si vieme pod tým predstaviť.
Aj v písme vidíme, ako Pán vyzval apoštola, aby kráčal ku nemu po vlnách mora, zatiaľ čo on bol na loďke, a on kráčal, ale potom začal pochybovať, a potom sa topil, a celé to takmer skončilo tak, že začal kričať o pomoc slovami, Pane zachráň ma, a ďalej .... "Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval?…" Mt 14,30. to sú biblické súradnice.
Obyčajne nízke sebavedomie môže napríklad značiť nejakú deštrukciu v ranom veku, kedy by práve naopak, mal prebiehať, možno začínať prudký rozvoj svojej osobnosti, kedy si ten človek proste začína uvedomovať možno aj svoje poslanie vo svete. Kedy si začne tvoriť, kedy začne meniť niečo, kedy sa rozhoduje, že niečo meniť nebude... aj to je potrebné, a predsa sa to až tak často nezdôrazňuje, kedy si začne uvedomovať a pýtať sa možno niekoľkokrát, že kto som, čím som, akú mám asi funkciu, alebo akési poslanie, čo konkrétne môžem spraviť, čo by som chcel zmeniť, a čo by som nechcel zmeniť. Je dobré aj poznať niečo, čo jestvuje, a nebyť zanieteným tvorcom niečoho nového, moderného, ktoré sa len tak ľahko neprehliada.
Záverom teda ešte niečo v krátkosti poviem. Aj niečo, čo je funkčné, plne, má niekedy tendenciu byť v úzadí, pretože v popredí idú moderné prvky, ktoré prekrývajú možno to staršie, to tradičné, aby hlásalo akúsi ideu, že je potrebné tvoriť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo. Je to dobré, alebo sa to javí ako nebezpečné?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gombik35
17. 3.marca 2021 15:01
Akože ty máš nízke sebavedomie ? Lebo nechápem.
Napíš svoj komentár