Vyzerá to zdanlivo nelogicky, ale uisťujem všetkých, ktorí náhodou toto budú čítať, že je to len zdanlivo nelogické. Posnažím sa vysvetliť prečo.
Človek veľakrát robí divné rozhodnutia, ktoré ho môžu stáť možno dobrú povesť. Človek niekedy v návale sentimentu, eufórie, nejakej energie, ktorá môže mať aj dobrý, alebo menej dobrý pôvod vysloví kadejaké rozhodnutia. Aj čo sa týka rozhovoru s človekom, na ktorom nám jednak záleží, a jednak záleží menej. Vieme dobre, že aj keď to nepripúšťame si, predsa len kladieme na akýsi hodnotový rebríček ľudí, ako sa nám chce.
Proste niekto je nám menej sympatický, a niekto je nám viac sympatický. Je to dôsledok aj toho, že ten človek možno v spoločnosti o čosi viac znamená, možno za neho rozprávajú jeho samotné skutky, čo všetko vykonal. Čo všetko začal, a možno dotiahol, alebo nedotiahol do víťazného konca.
Je teda úplne evidentné, že inak sa rozprávame, iným tónom s človekom, keď sa rozprávame na klasické témy v škole, so spolužiakom, zaiste to poznáme. Inak sa rozprávame napríklad v rodine, pri neformálnych rozhovoroch, ktoré môžu mať nejakú autoritatívnu alebo menej autoritatívnejšiu formu. Inak sa rozpráva mladý muž, keď chce osloviť dievča, inak sa správa dievča, ktoré je oslovené, alebo ona chce kohosi osloviť.
Vidíme, že všetko je spontánne, a predsa máme s niečím problém. Človeku niekedy nerobí problém zdolať ťažké terény v akejsi duchovnej oblasti, ale robí mu problém to, čo sa zdá ako zdanlivo najjednoduchšie, čo sa zdá ako automatické. Na začiatku sme o niečom možno skalopevne presvedčení. Proste do niečoho ideme s akousi pudovou istotou a inštintkom.
Jedná sa o to, že človek v sebe nedokáže potlačiť akýsi inštinkt, ktorý znamená pre neho niečo také ako strach. Proste niečoho sa bojí. Aj ja som vybadal na sebe, že niečo čo som možno už mal vo svojej moci, proste mi to nevyšlo, a nechápal som, prečo sa tak udialo, a postupne som si analyzoval, kde konkrétne som mohol spraviť chybu.
Musíme si uznať, že v živote sa dejú veci, ktorým nevieme dať akýsi racionálny podklad, a práve preto jestvuje akási bariéra medzi ľuďmi, ktorí sú si z nejakého evidentného dôvodu, na všetko predsa len musí byť dôvod, sami pred sebou vystavali. Nevieme prečo sa tak deje.
Na druhej strane aj z mojich skúsenosti musím uznať, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Človek nikdy nevie, koho konkrétne ide osloviť, a aký má samotný zámer. To, že človek je v podstate láskavý neplatí to o osobe, ku ktorej sa z nejakého dôvodu chceme alebo potrebujeme priblížiť. Človek môže v niečom robiť chyby a opravy, čo má za následok zbližovanie, alebo odďaľovanie postupné,
Vieš. niečo na tom bude. ale na druhej strane skĺzame do sentimentalizmu. všetko postupne možno len príde. človek podvedome tuší, že niečo by tým pokazil, a tá pravá osoba to nie je. pokiaľ nejestvuje ešte ten akýsi súzvuk, nič z toho nebude. to je niečo, čo je akosi automatické aj bez toho aby si musel niekomu niečo dokazovať. keby si oslovil osobu ktorá sa ti páči, ale nič z toho nebude, je to preto, lebo nič ku nej necítiš, a je to obojstranné, a časom by si pochopil na základe vonakjších znakov, prečo je tomu tak. myslel som často aj ja na to. Na čo som prišiel? poviem ti. darmo sa mi páčila, keď som k nej necítil nič. na začiatku tá osoba bola pre mňa zaujímavá, a samozrejme mal som ju v hlave. Normálna vec.
To Boh chcel takto zariadiť, aby predsa ľudia tvorili pár, a takto fungovali lebo nie je dobré byť človeku samotnému. ale hlboko v srdci máš proste aj niečo také, ako pochybnosť, ktorá ťa núti zamyslieť, že síce osloviť niekoho nie je také zložité, ale zamietacia odpoveď je stokrát horšie, ako to, že niekoho nikdy neoslovím. To, že niekoho nikdy neoslovím, sa ešte nič nestane.
Záverom mojej krátkej reflexie by som chcel povedať toľko, že z mojej skúsenosti viem, že je veľmi dobré, že som niekoľkých ľudí v niečom ani neoslovil, pretože mám rád niečo, čo nie je povrchné, ale to, čo ide do hĺbky. Viacerí ľudia často skĺznu do prejavov sentimentality, kde sa začínajú strácať, až napokon zistia, že nenachádzajú východisko z ich situácie, ktorá ich riadne domotala. Netreba samozrejme zúfať. Obyčajne čas všetko ukáže sám, prečo to tak má byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár