Nie jeden raz proste rozmýšľam nad mnohými súvislostiami, ktoré som doteraz prežil. Tým že človek sa takto prejde, tým že zmením miesto, hoci to je nepatrné, načerpám veľa sily a inšpirácie do ďalších dní.
Ten, kto prežíva napríklad pocit samoty, miestami depresie, vrelo odporúčam prechádzky, najradšej trochu dlhšie, aby človek bol možno ďalej od svojho bydliska. Možno aj preto, ako som to nespočetne veľa krát načrtol, aby sme si jasne rozmysleli, či naša cesta sa stane cieľom, či naša cesta má nejaký zmysel a cieľ, či jestvuje tá naša konkrétna cesta, ktorá vedie, alebo nevedie do vytýčeného cieľa.
Alebo máme nejaký cieľ, ale odmietame prejsť cestu ku nemu. To sa často stáva najmä tým, ktorí sa boja niečím si prejsť, ktoré ich ale obohatí, ktoré ich sformuje. Pri tomto všetko zažívame isté pocity, ktoré si dokážeme rozpamätať aj po rokoch. Dokážeme sa na konkrétne pocity rozpamätať, a s istotou definovať aj dané obdobie, čo nás napríklad toho času konkrétne spájalo, či to bolo príjemné alebo nepríjemné.
Či na to radi spomíname, alebo by sme na to najradšej zabudli, poprípade prijímame niektoré udalosti neutrálne, to znamená, že síce si ich pamätáme, ale nemáme k nim, neviaže teda nás k nim nejaký citový vzťah, proste sa to len udialo. Nebolo to nič výnimočné, úplne všedné. Mne sa napríklad aj stalo, že keď som prekonal ten konkrétny nepríjemný pocit, ktorý som nevedel spracovať v sebe naozaj roky, som to dokázal v jednom okamihu. Vedel som, že na prekonanie toho pocitu strachu, prekonanie toho nepríjemného pocitu sa pravdepodobne budem musieť opätovne vrátiť na dané miesto, aby... som sa zhlboka nadýchol, aby som si proste povedal, že v mojej prítomnosti to už jednoducho neexistuje, už to prešlo.
Nebráňte sa ani spomenutým pocitom, ktoré máme tendenciu obchádzať, chceme na ne veľmi rýchlo zabudnúť, čo slúži veľmi klamne ako účinná látka lieku, ktorý v tom má nám pomáhať. Pri niektorých situáciách musím skonštatovať, že práve opak sa častokrát stáva pravdou.
Vedel by som teoreticky načrtnúť situáciu, že teda v istom okamihu som zažil takmer paralelnú situáciu, a miestami som sa veľmi bál, aby to neprerástlo do obdobne zažitej situácie, ale som veľmi rád, že je to tak, ako to je.
Mnohokrát sa nám stáva, že sa nevieme odosobniť od niektorých prežitých pocitov, ktoré na začiatku môžu byť celkom fajn. Možno sme zažili pocity smiechu, pocity radosti, možno akejsi neuveriteľnej eufórie, a možno sa nám celkom isto zdá, že práve v danom momente sa nám zastavil čas. Nevnímame proste ďalšie plynutie času, všetko vnímame tendenčne, že proste často myslíme na to konkrétne, a realita všedných dní s tým všetkým krásnym, pekným, hodnotným, dôstojným, nám viacmenej uniká pomedzi prsty.
Na druhej strane sa nám stáva, že vrátime sa na dané miesta, kde nám bolo dobre, a práve tie prežité stavy príjemna nám budú nepríjemné. Pretože to už nezažívame. Už tam nie sú naši priatelia, už tam možno nie je tá naša spriaznená duša, ktorá nám rozumela najlepšie, ktorej sme my verili, dôverovali, a nateraz je to akási prázdna spomienka.
Čo vyslovím na záver článku. Prajem vám veľa zdravia a optimizmu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár