Dnes večer musím povedať, že celkom dobre bolo, nemôžem sa sťažovať. V duchu môjho obľúbeného biblického hesla Jn 2,5, slová Panny Márie, ktoré znejú takto: "čokoľvek vám povie, urobte to,..." alebo trochu prehodený slovosled " urobte všetko čo vám povie, som sa teda rozhodol večerom, že teda na bicykli zbehnem predsa len do susednej dediny do kostola. Kostol tam majú nádherný, a od detstva tam veľmi rád chodím, samozrejme v rámci možností.
Bol som veľmi rád, pretože som bol aj na sv. spovedi, čo som už veľmi potreboval, a taktiež stretol som známych ľudí, a bolo mi veľmi príjemne.
Aj tento duchovný proces, ak teda môžem rozviť to, čo som v úvodnom odseku naznačil je veľmi potrebný v rámci rozhodovacieho procesu, pretože v niečom sa môžeš buď rozhodnúť niečo uskutočniť, alebo práve naopak neuskutočniť, a zamietnuť. To všetko pramení z človeka samotného. Veľakrát sa totiž stáva, že človek chce vykonať niečo dobré, a predsa to nevykoná. A to, čo nechce, to spraví. To, čo je užitočné napríklad zavrhne, ľudovo povedané vykašle sa na to, nevie to častokrát ani logicky zdôvodniť svoje konanie, prečo sa tak rozhodol, ale keď chce spraviť niečo z pohodlnosti, to človeku ide veľmi dobre. Pretože tam nemusí vynaložiť nejakú potrebnú energiu na zvládnutie niečoho dôležitého.
A v rozhodovacom procese každého druhu predsa ide o toto, že teda človek keď do niečoho vstupuje, obyčajne počíta s možnými opdstatnenými prekážkami, ktoré ho veľmi ľahko môžu postretnúť. Prekážky sú element, ktoré sa vyskytujú veľmi ľahko, ale veľmi ťažko sa odstraňujú, a práve častokrát znemožňujú nám rozhodovací proces, aby sme ho vykonali napríklad slobodne, teda bez toho, aby sme boli závislý od neakého elementu, závislý proste od akéhokoľvek typu determinácie, ako si môžeme len predstaviť.
Rozhodnúť sa vykonať niečo, čo je v podstate niečo ťažšie, možno niečo náročnejšie, čo, obrazne poviem, treba spraviť akýsi výstup na vrch, presne ako to opisuje v podstate aj stránky biblické, že človek, ktorý sa chce v niečom dobre rozhodnúť, nie je vôbec jednoduché.
A teda častokrát tento rozhodovací proces nemožno dobre a správne vykonať uprostred nejakých definovaných rušivých elementov, kedy môže byť niečím nie dobrým ovplyvnený až natoľko, že v tom rozhodovacom procese miesto toho, aby spravil dobro pre seba a a možno aj svoje okolie, dokáže si narobiť dosť problémov.
Rozhodovací proces nie je len o niečom takom, že na mne je teraz všetko, predo mnou je napríklad nejaký zisk, a teraz to všetko chcem pre seba. Tam sa človek v podstate veľmi ľahko a rýchlo rozhoduje. Tam, ľudovo povedané, nie je o čom.
Človek nie raz je v podstate ovplyvnený tým všetkým, čo vidí, že keď zacíti dobrú príležitosť, chopí sa jej, aby to, čo sa dá využiť využil. Akosi pudovo sa v podstate všetci riadime tým známym heslom, že využi všetko vo svoj prospech, a keď sa v danom okamihu zdôrazňuje to slovo všetko, myslí sa tým naozaj všetko v absolútnom zmysle.
Možno by som si trochu zafilozofoval, že či naoaj jestvuje všetko poňat v absolútnom zmysle, teda v takom rozsahu, ktorému nemožno nič pridať, ani nič ubrať, nič opraviť, ani čiastočne upraviť, ani nijak inak skorigovať, a ani vrátiť možno nič dozadu.
Záverom spomeniem to, že v samotnom rozhodovacom procese je náročné uprednostniť presne to, o čom pojednáva literatúra a filozofia, či máme dať prednosť pred citom, teda nejaký sentimentalizmus, alebo pred racionalizmom, teda rozumovou úvahou, ktorá stojí oproti tomu. Každý si môže v podstate vybrať a rozhodnúť, čomu konkrétne dá prednosť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár