Ja by som sa dlho netešil, lebo niekto chcel zalepiť cirkvi oči s tym, že max 5 osôb v chráme, so 100 litrami dezinfekcie, a o tri týždne kostoly zatvorí približne do prvej adventnej nedele. Kto chce psa biť, palicu si nájde. Takže jedna vec je byť v realite, a druhá, či bude nejaký učnovkár s výučným listom rozkazovať cirkvi, kde 7 z 10 kňazov má postgraduálne štúdia. Žiaľ aj tie ich štúdia v schopnosti docieliť právny poriadok medzi cirkvou a štátom je na veľmi nízkej mentálnej úrovni. A žiaľ, to sa dá veľmi ľahko dokázať, a cirkvi sa zastanem aj tak.
Niekto nadhodil otázku, že pomodlím sa doma keď som nebol doteraz, Pán Boh mi to odpustí. Ako teda reagovať na aktuálny fenomén doby.
Veď, smutne musím skonštatovať, že presne o toto ide. Nemusím nikde, veď zákon je nado mnou, ja nezmôžem nič. Áno, celkom isto vyvstáva tu akási morálna otázka, že ako sa človek v spleti týchto nejasností má orientovať.
Najlepšia odpoveď je taká, ktorá spočíva v otázke, ako to cítiš. Ak niekto aj v iných oblastiach života sa nesnaží zdokonaľovať, úroveň chápania nedosiahne nikdy.
Prirovnal by som to k absolventovi vodičského kurzu, ktorý som absolvoval ako osemnásťročný, a nechce sa mi veriť, že je to už takmer generačne dozadu, teda raz toľko rokov. konkrétne v máji bude sedemnásť rokov čo mám vodičský preukaz. Keď človek spraví vodičský preukaz, nemá v podstate nijaké skúsenosti, ale preukaz dostane. Úplnú prax nadobudneš vtedy, ak sadneš sám za volant, keď vedľa teba ani za tebou nebude nikto a musíš niekde ísť. V podstate nič nenormálne, kto rád šoféruje, je to pre neho možno každodenná realita.
Lenže vieme, že nie je auto ako auto. Nie som si istý, keby človek ktorý presadne z 20 ročnej fabie do nového mercedesu, päťmetrovej limuzíny, ktorý má desaťnásobný výkon ako spomínané priemerné auto z autoškoly rozumie doslovne, čo tá bezpečnosť jazdy v cestnej premávke skutočne je. Kto raz vyskúšal šoférovať čo i len na krátku vzdialenosť luxusné auto, nemusí ho nutne vlastniť, vždy sa nájde nejaký známy ktorý nejakú premiovú sračku vlastní, a dá sa ti previesť, zistíš, že si sa ocitol v akomsi inom svete. A práve o to ide. Ohúriť ťa niečím, čo má 4 kolesá, do čoho tankuješ to isté, čo tankuješ do svojho podpriemerného, len má vyšší výkon.
Približne takéto je chápanie duchovného života. Že aký je rozdiel medzi tým, čo sa pomodlím doma kdesi, a ak sa niekto pomodlí a myslí na takéto veci je v skutku ešte chvályhodné, a aký je rozdiel v tom, kedy pôjdem do spoločenstva, kde to zažijem v realite takej, aká to je.
Áno toto je náš mentálny kresťanský problém, že pomodlím sa doma, lebo Pán Boh je všade.
Jasne že je, to nepopieram, ale schádzame do extrémneho poňatia duchovného života.
Pán Boh je aj na záhrade keď sadíte paradajky. Samozrejme. Ale kult uctievania Boha nespočíva v akomsi, nazvem to "duchovnom primitivizme". Viete.
Ten duchovný primitivizmus je niečo, čo praktizuje ateistická spoločnosť na nás.
Praktizovať ho začalo osvietenecké a racionalistické hnutie, ktoré sa chceli vymaniť akokeby z područia cirkvi, kedy človek pod vplyvom štúdia, postupnej docielenej vzdelanosti a výchove začal obmedzovať cirkev ako celok, pretože odmietal uznať zvrchovanosť Boha ako príčinu bytia človeka.
Preto hľadal kadejaké rozumné interpretácie, ktoré postavili základ odboja voči cirkvi, ktorý pretrváva dodnes. Preto vedeli a vedia aj v dnešnom svete sekulárna spoločnosť pomerne ľahko manipulovať s cirkvou. Niečo v zmysle, dovolím omše, ale nedovolím pastoráciu.
Kňaz nie je chrámový údržbár, ani vyštudovaný administratívny pracovník, aby sme poslanie kňaza a cirkvi zužovali na priestor farských izieb a presbytéria.
V tom období až do dnešného dňa pretrváva ten duchovný marazmus, ktorý zmizne jedine Druhým príchodom Pána Ježiša. Práve preto hoci mi filozofická teológia hovorí, že rozum a viera predsa len ide spolu, v skutočnosti to tak nie je. A dá sa to celkom logicky dokázať, hoci tá encyklika tvrdí opak.
Viera a rozum sú paralelné skutočnosti, ktoré sa nikdy nestretnú. Vieme to predsa ľahko dokázať na základe autority Písma Svätého. Ježiš neprišiel doučovať farizejov, ktorí Zákon aj tak v podstate vôbec nepochopili, nepochopili, že v Kristovi sa uskutočňuje naplnenie zákona, ale chceli si uspokojiť svoje ego.
Radšej nejedli bravčové mäso, radšej neprešli istý počet krokov v sobotu, pohoršovalo sa keď Kristus uzdravil chromého v sobotu, ale to, že cesta k Bohu vedie cez prekážky, pomáhanie tým, ktorí si sami nepomôžu, ktorých zdolávanie je v moci Ducha Svätého, lebo len s jeho pomocou, len s božou pomocou Boh posvätí človeka a uschopní ho na to, aby sa stal svätým tak, ako je svätý Boh, ktorý je s Kristom jedno Jn 10,30..... na toto neprišli, a na to mimo veriacich( aj to takých, ktorí chcú rozumieť Zákonu Pánovho, ktorý je dokonalý, oviežuje ducha, a ktorý dáva múdrosť maličkým Ž 19,8. Nechcem vám dávať prednášku, ale to, aby sme aj my v cirkvi sa nenechali niekým manipulovať.
40 rokov nás chceli zničiť... viete ktorí, nepodarilo sa im, teraz znovu nastala doba ničenia štruktúry cirkvi. A posledná vec čo chcem napísať je to, že my v cirkvi musíme mať svoju hrdosť a česť, čo mnohým chýba. Práve preto aby s človekom nemanipulovali, ako sa niekomu chce. To je asi všetko čo som chcel povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár