Pridal by som jeden môj komentár, kde som sa zapojil do jednej diskusie.
Čítal som, že od prvého apríla bude možné navštíviť kostol pod jedinou podmienkou. Už to, čo je napísané v obsahu toho článku, ktorý naozaj je ostro zameraný voči duchovným potrebám samotných ľudí, je dosť zarážajúci.
Nik nemá právo diktovať si v nejakej miere podmienky. Človek tu nie je na to, aby som v spoločnosti sa neustále o niečo bál. Druhý mi bude vytvárať dennodenne atmosféru strachu a démonizovať praktizovanie náboženského kultu. Podľa mňa je to absolútne neprijateľné, ale ako človek, ktorý je zvyknutý poslúchať, nič iné mi neostáva.
To, že človek niečo poslúchne a podvolí sa, svedčí o duchovnej výške jedinca. Len človek, ktorý chápe príčiny a neskoršie dôsledky rozumie niečomu, že musím sa pre niečo obetovať, lebo za to nemôžem. Musím si niečo odoprieť, aj keď mi je to nepríjemné, ale nič iné mi neostáva, pretože je potrebné poslúchať aj svetskú autoritu. Samozrejme v rozumnej miere, pretože obyčajne, keď niekomu človek dá akúsi moc, teda dá sa povedať, zvrchovanosť nad ním samým, obyčajne to človek, vo svojej slabosti, ktorú si teoreticky nemusí v danej chvíli vôbec uvedomovať, a možno nebude konať ani so zlým alebo inak nedobrým úmyslom, môže celkom ľahko zneužiť. A povie si, že keď to vyšlo v tomto čase, vyskúšam to ako nejaký experiment, pokus, možno v dohľadnej budúcnosti. To všetko môžu byť akési artefakty, ktoré slúžia ako základ možno neskoršej, budúcej manipulácie, z ktorej vymanenie je veľmi zdĺhavý, a mimoriadne náročný proces. Nepíše sa mi to ľahko, ale myslím si, že ďaleko od pravdy nie som určite.
Rozumiem samozrejme tomu, že každá činnosť vo svete, má svoje výhody, ale aj nevýhody. Každá činnosť je potrebná, všetko je dá sa povedať potrebné, len je dobré a nutné sa pozrieť z rovnakého uhla pohľadu, odhodiť akékoľvek osobné ataky, ktoré aj tak nevedú v podstate k ničomu. Nevedú k ničomu, ale čo je smutne podstatné, vedú len k rozdeleniu, pretrhnutiu akýchsi zväzkov, ktoré vytvárali jednotu.
Zväzok ako taký plní niekoľko funkcii, a je len na nás, akým uhlom pohľadu sa budeš na to pozerať. Ak sa pozeráš na kľúče, ktoré sú spojené v jeden zväzok ako symbol neslobody, lebo každý jeden kľúč predsa môže visieť kdesi aj samostatne, nie v celku ako takom, je to jeden uhol pohľadu. Ak sa pozeráš na to z praktického uhla pohľadu, že dané kľúče mám spojené v jeden celok, a viem sa v nejakej budove dajme tomu orientovať tým že si ich farebne alebo nejakým štítkom rozlíšim, a tým pádom som schopný nazrieť do desiatich miestností bez možnosti pomýlenia, lebo ich mám označené, spravím dobrú vec, lebo sa vyhnem zmätkom, vyhnem sa zdržovaniu a takto si vlastne budujem ten poriadok, o ktorom som kedysi písal, že latinské príslovie značí, že kto slúži poriadku, poriadok slúži jemu, alebo zachovaj poriadok, a poriadok zachová teba.
Dovolím si tvrdiť že tu chýba akákoľvek odbornosť. Myslím že tá je nahradzovaná akýmsi atakom, na ktorý kresťania aj tak viacmenej boli zvyknutí približne 40 rokov dozadu spred osemdesiateho deviateho roku.
Ešte čo je smutnejšie, mnohí si na tieto represálie pomerne rýchlo (rozumej súhlasne) to by som chcel zdôrazniť zvykli až na toľko, že ten tlak, ktorý bol na človeka bežne vyvíjaný, daný človek s nízkou obmedzenou mentálnou, intelektuálnou, ale predovšetkým racionálnou schopnosťou už nebol schopný rozpoznať, aby mohol odolávať istým nezmyselným atakom.
Neviem prečo je toto vysoko hodnotný problém v súčasnosti v našej spoločnosti. Ale viem.
V škole predsa všetko tkvie. Celá pointa tkvie predsa v obmedzenom myslení kdesi na základnej škole, kde sa učitelia boja, že človek začne rozmýšľať racionalisticky, a to v škole nepotrebujú.
Tam nepotrebujú, aby si sa ti zamyslel nad tým, či mi náboženstvo pomáha v duchovnom rozvoji, pretože ostatným čo neuznávajú duchovné princípy tohoto sveta pomáha len občianska výchova, etická výchova (na ktorú som povinne musel dva roky na strednej chodiť, aj keď tie hodiny boli celkom fajn,) pretože nie každý ti chce pomôcť. Je vrcholne načase, aby si človek uvedomil to, že má proste nejakú svoju hodnotu, ktorú si musí pestovať duchovným spôsobom.
Kto zanedbá túto pestovanú hodnotú plnú lásky, porozumenia, vyzretosti premýšľania, osvojovaniu si toho, čo som si prečítal v biblii, to čo ide paralelne aj v otázke náuky o spoločnosti ten morálne hodnoty tohoto sveta nepochopí ani len v obmedzenej forme. Kto začne sa racionálne zamýšľať nad hodnotou a poslaním toho, čo skúmam, prečo to skúmam, čo sa učím, prečo sa to učím, dávať zmysel veciam, ktoré budem pravdepodobne musieť využívať aj v budúcnosti, či už blízkej alebo vzdialenej, logicky argumentovať, bude mať z toho, čo sa naučil, morálny úžitok.
Záverom teda ešte posledné myšlienky v tomto článku. Žiaľ dnešná spoločnosť potrebuje len rozosievať strach, ktorý sa hlboko zakoreňuje predovšetkým do myslenia človeka, ktorý stráca akýkoľkvek súdnosť svojho zdravého rozumu. Rešpektujeme veci, ale zanedbávame morálny zákon. Je to na zamyslenie, akú hodnotu má naozaj život v tejto spoločnosti, ktorá rozumom síce chce podrobiť všetko okolo seba, ale kritický úsudok si nepripúšťa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár