Pamätám sa veľmi dobre, bolo to v období ešte prvého ročníka na strednej škole, teda generácia dozadu, 18 rokov spätne tomu už je, potreboval som "vytiahnuť na dobrú známku" dávam to teda do úvodzoviek, jeden predmet, menej obľúbený na strednej škole. V prvom polroku to bolo celkom fajn, ale neviem prečo, v druhom mi to nešlo, a dáko som sa pokazil. Zhoršil som si známku o jeden stupeň, ale na druhej strane som bol rád, že finálnou húževnatosťou, sa mi to podarilo.
Sedel som doma za stolom, v období mája a júna, a pilne som sa učil. Cez okno už sálala poriadna horúčava do izby, a celkom isto tomu nebolo inak ani v škole. Viem dobre, že v období mája a júna, bolo počasie presne ako v lete. Úmorne teplo, bolo to také prvé leto pred júlom a augustom. Pripadá mi to neuveriteľne, že tomu už je dlhých osemnásť rokov, a pocitovo si to viem veľmi živo vybaviť, ako keby to bolo včera.
Mám pocit, že tuším len v jednom prípade som vypustil opravu známky z nejakého predmetu, pretože som vedel, že sa aj tak zmestím do priemeru jedna celá niečo.
Bol som známy tým, že som chcel to najlepšie. Nebolo mi nič jedno. Hádať som sa nikdy nehádal, ale pokúsil som sa inteligentne dať najavo, že proste chcem si niečo opraviť. Mám záujem o čo i len miernu korekciu, pretože potom... ten výsledok predsa len vyzerá o trochu lepšie.
Výsledok v bežnom živote vidím, a ovocie toho všetkého zbieram do dnešného dňa.
Aj keď nie všetko, pravda, mi vyšlo a vychádza napríklad podľa mojich predstáv, tá pevná vôľa tam predsa len je. Tá pevná vôľa je niečo ako vystavená charakteristika daného človeka, ktorá symbolizuje jeho ochotu, či to teda myslel vážne, alebo to celé len hral.
Mnoho ľudí všetko len hrá. On to síce myslí aj úprimne ale tým, že má dostatočné pootvárané tie pomyslené "zadné vrátka" teda niečo ako rezerva, že predsa čo keby sa niečo nevydarilo, nepociťuje voči povinnosti nejakú veľkú zodpovednosť, a predsa o tieto dva pojmy tak veľa ide.
Pociťovať zodpovednosť voči nejakej povinnosti. Ako spomína jedna pieseň.... A keď sme spolu sami, tak to nejde, len mávneš rukou, veď to hádam prejde. Trochu som parafrázoval, ani neviem dobre, či som to napísal správne, ale podstata je tá, že buď niečo vydá, alebo nie.... Môžeme to nazývať pocitom zodpovednosti? Ako to teda celé je?
Predsa len tá pevná vôľa charakterizuje človeka ako nechvejného v tom, čo si kedysi predsavzal, hoci to nie je jednoduché. Ja poviem na sebe, niekedy mi chýba proste trpezlivosť. Nie jeden krát človek sa veľmi musí premáhať, aby ho vôbec tá pevná vôľa charakterizovať dokázala. Často je človek vystavený mnohým stresovým okolnostiam, ktoré ho brzdia v nejakom rozlete, ktoré ho brzdia v tom, aby človek v niečom dobrom vytrval, a vnímam to napríklad aj sám na sebe.
Vo vážnych rozhodnutiach každopádne všetkým prajem pevnú vôľu, ktorá je rozhodujúci prvok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár