Porovnávame neporovateľné. No. Teda, o čo asi ide.
Ste si teda istá? Lebo realita je o niečom inom. To, že niekto bude bez sĺz spomínať na detstvo, nie je zárukou toho, že to obdobie bolo šťastné.
Biblia mi predsa jasne hovorí, že cesta do neba, ako cesta k istej duchovnej dokonalosti vedie predsa cez mnohé súženia, a tá cesta je veľmi tesná a tŕnistá. Nikto nikoho teraz nechce zaiste strašiť, ale takto naozaj je. To, že niekto to nechce spoznať, chcel tvrdiť len opak, každému len na ružiach aby bolo ustlané, nepoznalo potreby iných, treba učiť sa aj tomu, že treba sa s niečím aj rozdeliť, teda netreba zachádzať do porovnávania výchovy európskeho a afrického dieťaťa.
Tam majú iné starosti, ako my a my tak isto iné starosti, ako oni. Tieto javy sú žiaľ, nezlučiteľné, a ťažko si európan dokáže predstaviť život v tých podmienkach, ktoré majú v danom prostredí, a to platí, prirodzene naopak, pretože ako hovorí filozofia, človek nič nevie, pokiaľ nemá empirickú skúsenosť. Teda niečo nevidí a nezažije na vlastnej koži.
By som to tak povedal, to nie je v žiadnom prípade akási priama úmera radosti. Tu by som spomenul v tomto aj duchovný rozmer, nielen ten materialistický.
Ak niekto napríklad veľmi skoro zavčasu pochopí, a to je samozrejme dobré a mimoriadne žiadúce, že predsa cesta k akémukoľvek chápaniu a poznaniu daného úspechu, ale aj neúspechu, vedie cez mnohé prekážky, ktoré samostatne a s pomocou sa dajú zdolávať, len sa netreba vzdávať, môžeme si len zagratulovať.
Ak niekto je nejaký "malomyseľný" ničomu nerozumie, nerozumie tomu, že na sebe treba pracovať, nikdy nepochopí základné súvislosti života. Akiste ste si všimli, že v dnešnej dobe sa vytráca akási empatia. Ako to myslím uvediem vlastnú skúsenosť.
Ako oveľa mladší som vnímal, že keď som von, hrám sa, tak sú predsa isté zákonitosti, ktoré treba dodržiavať, a na to nepotrebujem sa nejako špeciálne pripravovať nejakým vzdelávaním.
Povedal by som to, že keď si premietnem napríklad aj na dnešnú dobu, tá mentalita ľudí je proste iná. V každom vnímaní. Na to, aby som to pochopil, nepotrebujem ísť do nejakej afriky, ale stačí sa mi predsa porozhliadať po nejakom okolí.
Tu sa dostávam, a to ma ešte napadlo, a dopĺňam teda myšlienky k tomu, že mnohokrát sa zamýšľame nad niečím nad akýmisi podstatami, ktoré sa nás zďaleka netýkajú, ale zabúdame na podstatné, čo sa dotýkať nás má.
To, že európske dieťa nemá zručnosti afrického dieťaťa, a v opačnom garde si to môžeme povedať, ma ešte neznepokojuje. Oveľa viac ma znepokojuje, ak niekto napríklad v domácnosti si nevie po sebe spraviť akýsi základný poriadok, ktorý by mal možno už pudovo ovládať. Isto sa všetko dá naučiť, ale vieme dobre, že niektoré záležitosti nie sú len akousi otázkou zručnosti alebo pudovosti, ale to, že človek si má osvojovať isté vlastnosti, aby z neho rástol dobrý a charakterný človek. To že budem vedieť programovať, vyvíjať isté technologické procesy a podobne ešte nezaručí, že budem na akejsi vysokej morálnej výške a dať sa porovnať s človekom, ktorý nejaké vzdelanie, možno z hľadiska obmedzených kapacitných, finačných, ekonomických, sociálnych a iných dôvodov to proste na tú danú akúsi požadovanú úroveň nedotiahol.
Spoznával som predsa prírodu, moje okolie, tvoril som si akýsi prvotný názor, veľmi rád som čítal encyklopédie, aj jednu konkrétnu knihu, volá sa Priateľ lesa. Mal som asi 8 rokov, keď som ju začal čítať. Našiel som tam plno univerzálnych rád, ktoré boli písané štýlom, aby to pochopilo aj dieťa, a predsa tam boli veľmi užitočné rady.
Dnešné dieťa ako také isto treba chrániť pred akýmisi neduhmi, ale nie silou mocou. Aby spomínali s úsmevom a bez sĺz. Rozumiem Vašej interpretácii, možno ste chceli povedať to, že dieťa v istom ranom veku nemá trpieť na spôsob dospelého človeka. A problematika rozvojových krajín núti deti predčasne dospieť.
Záverom by som povedal toľko, že problém niektorých diskusií ako som naznačil je ten, že porovnávame neporovnateľné, pretože mnohé situácie, ktoré riešime spoza stola, internetových počítačových diskusii a podobne je ten, že si ich v realite nedokážeme predstaviť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár