Zapojil som sa do jednej diskusie, kde jedna žena po skúsenostiach tvrdí, že päťročné masajské dieťa (africká etnická černošská skupina nilotského pôvodu sa stará o stádu kôz, naše sa nevie ani samé obliecť. No. 

Zaznela tam názorová odpoveď že to dieťa sa bude starať o hospodárskej zvieratá aj o ďalších päť rokov, a potom ešte o ďalších päť rokov a naše dieťa bude programovať výpočtovú techniku.

No. O čo teda ide. Pridal som jeden komentár, ktorý tu uverejňujem.

Viete, problém tohoto všetkého je, že porovnávame neporovnateľné. Ako som si vyhľadal na múdrom googli Masajci sú africká černošská etnická skupina nilotského pôvodu. Čiže sú to pojmy ktoré som nepoznal. No a teraz. Vieš. Ja osobne veľa filozofujem ale ber to takto. 

Tá skupina ľudí, teda deti, dospelí a starci, nepotrebujú programovať výpočtovú techniku, lebo prakticky vo svojej oblasti ju nevedia využiť. Vieš, klasický obraz spoločnosti je ten, že u nás je prirodzené, že doma otočíme kohútik, a tečie nám teplá a studená voda (akýsi základný štandart) pre nich to je nadštandart. Oni to nepoznajú. 

Pre nás je normálne, že ráno sa oblečieme do nejakých šiat, obujeme botasky, topánky, oni také nevideli v živote, a ani nemajú potuchy, čo je to dobrá obuv. Na druhej strane my, ako takí, žijeme v istom prostredí, kde to je bežné. 

Problém niektorých článkov je ten, a podstata toho čo chcem povedať je, že robíme akési porovnávanie niečoho, čo sa porovnať nedá. Porovnanie dvoch vecí, ktoré je nezlučiteľné a rôznobežné. Dve skutočnosti, ktoré sa nikdy nestretnú, ktoré nikdy nebudú mať nič spoločné, pretože reálne to nie je ani možné. 

Ďalej by som zdôraznil, že je nebezpečné porovnávať zručností detí. Uvediem extrémny, ale pravdivý príbeh. 

Užívame napríklad obuv. Môže pochádzať napríklad z ázijských krajín. Od akýchsi drahých a značkových sa v súčasnosti nemusí líšiť. Isto je rozdiel medzi 10 eurovými botaskami (na jednu sezónu stačí) a medzi 40 eurovými značkovými. 

Lenže rozdiel nie je v peniazoch, ale v tom, kto tie topánky ako výrobok vyrába. Nie je jedno ak topánky, ktoré máš na sebe, reálne šilo 10 ročné dieťa. 10 ročné dieťa ktoré pracuje v detstve(detská práca takéhoto rozsahu je morálne neprípustná nielen v európskych štandartných podmienkach, ale je to problém rozvojových krajín, ) ja by som sa nad týmto zamyslel. 

To, či niekto do dnešného dňa si pripravuje jedlo z nachytaných rýb a pije vodu z potoka, by som problém nevidel, lebo tam iné možnosti proste nemajú.... a už si na to zvykli. Ale opakujem, oveľa viac ma znepokojuje, ak tričko, nohavice, topánky, proste pre nás bežný spotrebný tovar, ktorý teda nosím pre denné užívanie šilo napríklad reálne nejaké desaťročné dieťa, ktoré má mať iné starosti ako pracovať. Má sa vzdelávať, má sa učiť, má prirodzene rozvíjať svoje talenty, všetky psychické preddispozície a podobne, na základe ktorého dospieva na to, že človek si formuje osobnosť.

A teda tam to nejako nie je čas na to myslieť, či človek bude reálne študovať, pracovať, v podmienkach, ktoré teda poznáme z akéhosi civilizovaného európskeho štandartu. Svet síce speje do pekných nechcem povedať čoho, že zanedlho ani toto nebude až taká samozrejmosť, ale pre objektivitu si myslím že je to celkom dobré prirovnanie.

Čiže tu treba spomenúť túto žiaľ odvrátenú pravdu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár