Zhliadol som akurát jednu reláciu, kde spomínali na nejaké staré dobré časy a čo ja viem, a teraz chcem opísť zvrátenosť, ktorá sa pomaly prediera čoraz viac a viac do pozornosti.
Už minule kňaz na kázni povedal, že keď v telke pred 30 rokmi sa dvaja čo i len držali za ruky, už tam svietila veľká hviezdička, ktorá upozorňovala na možnú nemravnosť, a tým by sa mladí ohrozili na nejakej morálnej výchove, a podobne.
Napríklad v minulosti bolo, a teda aj v súčasnosti sa napríklad tango považovalo a aj považuje, aj v mojom meradle je to tak, za hriešny tanec. Nazval by som ho až veľmi hriešny.
Aby som správnosť mojich slov dostatočne vysvetlil, tak uvediem vám teraz veľmi jednoduchý príklad toho, prečo je to nie celkom v súlade s morálnymi zásadami, ale samozrejme je to môj názor.
Predstavte si, že, napríklad chodíte ako chlapec a dievča, ktorí sú samozrejme do seba zaľúbení, a majú sa veľmi radi. Tento vzťah teraz myslím ako obraz nejakého kresťanského horizontu pohľadu, kde sa navzájom poznávajú, a nakoniec usúdia celkom iste dve veci.
Buď sa poznajú tak, že sa zoberú, alebo sa rozídu, pretože dostatočne skoro, našťastie, to chcem zdôrazniť, dostatočne skoro vybadali možnosť neúspechu, a teda pri koreni prišli na problém, ktorý by im v blízkej či vzdialenej budúcnosti narobiť poriadny problém.
A tak sa stáva v súčasnosti, že predsa s trpkosťou sa poberú od seba kade ľahšie, pričom jeden to vníma ako nejaké oslobodenie, druhý ako nejakú tragédiu.
Samozrejme, všetko chce čas, a všetko sa časom napraví, a potom aj sami pochopia, že nato, aby bola nejaká súhra citov, srdca rozumu, netreba len dve nejaké pomyslene koľajničky, ktoré idú vedľa seba, niečo ako predobraz, niečo ako ideál spoločnej cesty, ale je treba, aby tie cesty sa navzájom ovplyvňovali a pretínali, teda aby spoločne niečo zdieľali, a nie sa venovali len sebe samotnému, a na toho druhého už nemá čas.
Nechápem napríklad niekoľko vecí, ktoré kladiem ako ústredný bod tohto môjho dnešného článku, a to apelujem na mladých ľudí.
Napríklad sa mi nepáči, keď ide chlapec so svojou dievčinou, s ktorou akože chodí hej, a pozerá sa potom po druhých dievčatách. Ja som na diskotéke nebol nikdy, a ani neplánujem, pretože to vnímam ako semenisko nevery, afér, hriešnosti, kde sa kujú nekalé veci, a kde je skvelé pôsobisko preto, aby si diabol mohol robiť s krehkými ľudskými srdciami čo len chcel.
Diabol vždy presne vie, kedy treba a kde útočiť. Napríklad už som spomenul tu kedysi davnejšie pri písani jedného blogu, ako keď som písal o Pánovi nejaké pekné vyznania, a z ničoho nič, proste sa mi vypla stránka, nepridalo mi blog, ktorý som už mal napísaný v obdobnej téme, ako píšem tu na tejto stránke.
Aj tú mám možnosť zistiť, ako perfektne a dokonale funguje satanské logika, ktorá sa všemožne bráni oslave Boha hoci aj na svetskom fóre, ako trebárs táto blogovacia stránka, ináč veľmi perfektná a chválim ju.
Vidíme ako máme pekné dobré ciele znemožnené. A mnohí mladí to nechápu.
Nechápu, že náboženstvo im svojimi príkazmi a predpismi chce len dobre. Kresťanská viera mi nezakazuje priamo sa zabávať v nejakých podnikoch, pretože ma nemôže očividne skontrolovať, ale mi to neodporúča ani, ba priamo ma pred nimi vystríha, aby sa mi nič nestalo zlé.
Častokrát sa stane aj veriacemu, napríklad.... "avšak, čo mňa je potom, že je advent, čo mňa je potom, že je pôst, zabávať sa treba, večer sa pomodlím a všetko bude fajn.
Isto Pán Boh nechce, aby sme sa trýznili, ale osvietiť oči nám môže napríklad nečakanými udalosťami.
Napríklad pojdeš na disko hej, a može sa stať, že ti tvoja frajerka zahne, a už sa ti to nebude páčiť.
Potom budú nasledovať nekonečné debaty, hádky, telefonovanie do nemoty, pre možno jeden tanec s bezvýznamným chudákom, ktorého spoznala ledva pri ženských hajzľoch, kde sa minuli.
Vidíte, mladí, ake nebezpečenstvo z prevažne ničoho môže vzniknúť?
Je prirodzené, že mladí sa chcú zabávať, avšak uvedomte si dostatočne skoro, že život nie je o zábave, a nič nebudem robiť, nebudem doma počúvať, a podobne, ale sú to aj isté pravidlá, ktorých sa musíme naučiť pridržať.
Ja už nie som nejaký tínedžer, a som veľmi rád, že ma takéto veci minuli oblúkom dlhým od ameriky po austráliu.
Avšak treba to pripomenúť druhým skôr, než sa im niečo zlé stane, aby sa tomu vyhli. Existuje aj príjemnejšie prostredie sa zabaviť, napríklad pozvem dvoch troch ľudí dobrých na nejakú kolu alebo pizzu, kde si spoločne porozprávame, a povzbudíme sa.
Za to, že si dáme k tomu nejaké pivo sa svet nezrúti, ale musíme sa zachovať ako ľudia.
Len na margo. Pred hodinou som chytal potkana. Nie a nie ho dolapiť, napokon skončil už v smetisku.
Vidíte aký inteligentný je to tvor?
Neznížme sa preto na úroveň nejakého zvieraťa.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár