Išiel som dneska po meste, bolo krátko pred piatou hodinou, a to je čas, kedy sa zúčastňujem na svätej omši v kostole.
Idem idem, a zrazu oproti mne išla jedna cigánka, staršia žena. Že reku mladý muž poďte sem, musím vám niečo povedať. Takto začala, tušil som, že reku isto dačo bude chcieť, to je bežná vec pravda. Reku čo sa deje, vravím jej, a hneď som začal rozmýšľať čo chce. Dal som jej dákych 50 centov, a ona mi povedala, myslím si, že nebolo to v súlade s vôľou Pána Boha, a preto to opisujem.
Povedala mi, že ma neustále niekto preklína. Veľmi ma zarazila tá myšlienka, rozmýšľal som ja o tom už dávnejšie, ak mám pravdu povedať. Reku dosť možné, myslel som si to dlho aj ja. Potom mi povedala kadejaké iné veci. Potom som to ukončil, a šiel som ďalej.
Išiel som do kostola, a pár žien sa akurát začalo modliť svätý ruženec, bolo tak asi pol piatej, možno pred pol piatou. Prisadol som si do lavici, a pridal som sa pravda ku spoločnej modlitbe. Pán pekne vraví v Písme, že kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi....
Modlil som sa ruženec, snažil som sa úplne tak ponoriť do modlitby, celkovo ale sami to ešte dobre moc nedarilo, pretože som vedel, že potrebujem ísť rýchlo na svätú spoveď. Krátko pred svätou omšou som poprosil pána kaplána, kde som oľutoval svoje hriechy, a aj to, čo sa mi stalo teraz, a aké veľké pokušenie sa mi dostalo.
Je to na ozrejmenie by som pripomenul jednu vec. Ak si dáte veštiť, čo som chvalabohu zatrhol, prehrešujeme sa tým proti prvému božiemu prikázaniu. Pretože len Pán Boh je Pán poznania, a iného niet.
Sú samozrejme okolnosti, kde niektorí ľudia môžu pod vplyvom Ducha Svätého mať nejaké mimoriadne zvláštne dary, vďaka čomu môžu pomôcť druhým. S tým som sa napríklad ak mám povedať, ešte nemal česť stretnúť, dneska teda sa mi to stalo prvý raz.
Prišiel som teda do kostola, a ako som spomínal, išiel som na spoveď, a prosil som Boha v modlitbe neskôr, keď som šiel domov, spomenul som si, čo sa mám pomodliť od svätej spovede ako pokánie.
Ďakujem Pánu Bohu milostivému, že existuje svätá spoveď, a že môžem kajúcne vyznať svoje hriechy. Robte to aj vy a uvidíte, že v malých veciach môžete postupne pekne duchovne rásť, a bude vám to na telesný, ale aj duchovný rast. A to takým spôsobom, že možno ste sa donedávna cítili taký skleslí, unavení, možno nervózni, a po pokánii sa vám prinavráti dobrá nálada, pretože Pán Boh čaká na Vás, na teba, kedy vyznáš svoje hriechy.
Som presvedčený, že mnoho ľudí zneužíva poverčivosť ľudí, a tí potom dostanú strach.
Len ten človek, ktorý nedovolí pôsobiť zlého, ale má v sebe chrám Ducha Svätého, sa nikdy nestotožní s akýmkoľvek nezmyslom, ktoré mu niekto takýmto spôsobom povie hocikde niekde na ulici.
Sú ľudia ktorí tomu veria. Nedávam im to za vinu, pretože môže sa jednať o nejakých zúfalých ľudí, ktorých dohnala k tomu určitá nespravodlivosť, a oni sa potrebujú nejako proste od toho vymaniť, a berú to ako jeden z takých spôsobov. V skutočnosti sa ešte hlbšie do toho zamotávajú, a potom je samozrejme zle. Ďalej si napríklad myslím, že sú to slaboduchí jedinci, ktorý nemajú zmysel života, neveria v Boha, nadávajú na cirkev, akí sú oni hlúpy, a ako môžu takto naivne veriť v Boha, ktorého vlastne ani nikdy nevideli, a za skutočne pokladajú iba to, čo sa dá skúsenosťou dokázať a zmyslami overiť.
Toto som citoval racionalistický prístup k veci, ktorá pozná filozofia a literatúra zároveň. Učil som sa to na strednej, a sú to veľké bludy.
Pán Boh je niekto, kto prekračuje racionalitu tohto sveta, pretože človek, ktorý príliš racionálne uvažuje sa dostane do osídel diabla, a tým pádom si myslí, že on je sám sebe Pánom, a on samozrejme Pána Boha neverí. A to je tragédia.
Tragédia je, že ľudia vyhľadávajú veštice, ale smejú sa pritom modlitbám k Pánu Bohu, posmievajú sa biblii, ružencu, svätej omši, svätej spovede, odmietajú akékoľvek praktizovanie nejakého náboženského spôsobu vo svojom živote, a nechcú mať s duchovnými záležitosťami nič spoločné
Preto ak ste katolíci, pravidelne sa spovedajte, a konajme pokánie. Myslím si, že pred nejakým dôležitým rozhodnutím nie je nič lepšie, ako sa pekne vyspovedať, pretože len s čistým srdcom môžeme začať nejaké rozhodnutia, ktoré celkom iste majú podstatný vplyv jednak na naše formovanie sa, a v konečnom dôsledku veriaceho kresťana vnútorne obohacujú, posväcujú, pomáhajú, a dodávajú evidentnú silu, ktorú potrebujeme.
Verte mi, keby som to nezažil, a teda keby som nebol o tom presvedčený pevne, nikdy by som to takto nenapísal. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
pre mňa je spoveď skutočným stretnutím s Bohom, ak by toto ľudia pocítili, potom by ich životy nabrali iný smer....