Čítal som na internete teraz nejaké zase zamyslenie, ktoré mávam veľmi rád, pretože ako som nie jeden krát napísal do textu mojich článkov, dávajú mi spústu námetov pre písanie článkov. V mojom článku dávam nadpis prejav sentimentality, o čom som sa nespočetne veľa krát zmienil, ale vždy to bolo na nejakú danú konkrétnu tematiku.
Tematika toho všetkého pojednáva v tomto výroku, a síce. "nezabudni, do koho si sa zamilovala"
Som racionálne zameraný, ktorý nedáva na nejaké prvky sentimentality, pretože viem že sentimentalita dokáže v mnohom poriadne pomotať hlavu. Aktuálne pestujem veľmi pekné priateľstvo, a ako som zistil sám na sebe, naozaj jestvuje veľmi tenká hranica, čiara, poza ktorú keď prejdeš, dvojako sa ti zmení život.
Buď už nikdy nebude také, aké to bolo predtým, alebo sa nič nestane, pretože to citovo ustojíš, a budeš si dávať na všetky tieto emocionálne zložky radikálny pozor, aby si za jednak nič nevyviedol, aby si sa v niečom napríklad fatálne nepomýlil, čo ťa celkom isto môže draho stáť.
tematika sama o sebe je, alebo viac menej sa mi zdá akási kontraproduktívna. Pokúsim sa vyjadriť prečo to tak vnímam. Vytvára to minimálne prvotný dojem akejsi ilúzie, ktorú máme okolo seba chtiac nechtiac, a to sa v týchto vetách ktoré ste uviedli. Vy opisujete sentimentálny pocit nie nejakú lásku. To je rozdiel pravdepodobne. Nechcem tu pridávať v myšlienkach niečo nové, ale sami dobre vieme, že v mnohých prípadoch, je to, našťastie, alebo žiaľ, pravdivé. ale možno aj chybou kresťanského zmýšľania mnohí žijú v akomsi omyle. či je to prejav dominancie muža a podriadenosti ženy, ktorá časom najmä v dnešnej dobe sa stáva pravý opak, je azda na rozmýšľaní, uvažovaní a zmýšľaní každého z nás individuálne. Ja vám poviem môj názor, že pri tejto tematike... je jedno či sa zapoja knazi, manželia, slobodní...teda akési stavovské.
Prečo to tak píšem. Moja skúsenosť mi hovorí, že niekedy je veľmi dobré držať si odstup, a nedať do toho všetko. Novodobé slogany razia teóriu, že keď nedáš do toho "všetko" teda ako súhrný pojem pre obsah toho čo máš, nestojí to za veľa, a práve preto polovičná práca je polovičná vždy. Je pojem "ak do toho nedáš všetko, nič nebudeš mať"... pravdivý, a do akej miery?
Je smutné, že napriek tomu, že otvorím si písmo sväté, alebo mnohokrát počujem (tematické svadobné kázne) alebo čítam nejaké zamyslenia z obdobných periodík, ktoré mi dodávajú nekonečne veľa inšpirácii a vytvárajú tu teda aj priestor pre akési kritické myslenie, ktoré je miestami veľmi potrebné v zdravej miere, väčšinou máme na mysli lásku ako niečo, čo keď stratím, stal som sa najbiednejším tvorom na zemi... a to je najhlavnejšie... žiaľ.
Prirodzene to tak je ale človek v sebe má isté inštinkty. Pud sebazáchovy, alebo to, že muž je prirodzene lovec. Pudy človek neoklame. Navzdory tomuto všetkému musím poznamenať, alebo skonštatovať, že čím viacej človek toho zažije, tým lepšie pre neho, pretože dokáže si nielen vytvoriť samostatne názor, to je nič... ale dokáže na základe akejsi komparatívnej metódy (metóda porovnania v hociktorom spektre vedy) dať niektoré súvislosti dohromady a vyvodiť záver, vďaka ktorému bude miestami nad vecou.
Nie je nič horšie, ako keď človek úplne prepadne do stavu ilúzie, dokonalosti, či nedokonalosti daného deja, ktorého hlavným aktérom v danej situácii je bezpochyby on sám.
V každom okamihu si treba uvedomiť to, že človek sa naozaj snaží byť dobrým, spravodlivým, čestným, ale predovšetkým takým, ktorý ostane tým, čím je, sám sebou. Mnohé životné udalosti dokážu človekom poriadne otriasť, a pritom nejde o jeho konkrétne zlyhanie, väčšinou je to nepochopenie, väčšinou je to spôsobené tým že..
silno verí, veľa dúfa, veľmi miluje, a práve toto vyžaduje Ježiš, ktorý napriek tomu odkazuje v Lukášovej evanjeliovej stati toľko, že... "kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje..."
Dodal by som asi toľko, že nasledovať vždy a nikdy neprestať dúfať, tak, ako to robím v ostatné dni tohoto posledného roku, kedy cítim, že navzdory všetkému som sa posunul míľovými krokmi dopredu, musim ostať tým, kým som. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár