Mnohí mi dajú za pravdu, že keď napríklad vedieš diskusiu, dovtedy naplno presviedčaš niekoho, kým si myslíš, že tú pravdu máš ty. Prečo by som to potom robil, keby som niekoho chcel uviesť do omylu, alebo ho predsa klamať
Argumentuje sa tým, že človek akokoľvek môže hrešiť, hodnota v božích očiach je stále rovnaká. Určite. Ale pripomínam jednu vec. Následky si ponesieš sám na sebe.
Ponúkam teraz doslovný koment, ktorý som adresoval sestre iného vierovyznania, ale spájajú ma s nimi mnoho pekných chvíľ, ktoré som opisoval mnoho blogov dozadu.
...."zašpiníme a pokrčíme" sa len vtedy, keď zhrešíme, a vtedy sa vzďaľujeme od Pána. tento rečník použil veľmi nebezpečný argument, ktorý hraničí s pýchou človeka, ktorý sa mylne domnieva, že môže hrešiť koľko chce. Boh ťa miluje určite rovnako, ale rovnako človek po hriechu znáša aj dôsledky.
si vezmi. ak po hriechu Adama a Evy ľudia dostali najvyšší trest.... zomierame, a príbuzní zomrelého prežívajú obrovsky smútok nad stratou... ako kresťan si môžem to samozrejme povedať, že je v náručí Boha.... avšak v hriechu prišlo všetko zlo, a ked sa v hriechu oddialime od Boha, on nás síce miluje, ale nenamýšľajme si, že nás nasilu bude ťahať do neba! to isto nie. Som si vedomý, a je pravda, že neexistuje hriech, ktorý sa nedá odpustiť, ale my ho najprv musíme kajúcne vyznať.
potom keby to nebola pravda, prečo v človeku v hlbke srdce existujú výčitky svedomia? pre nič za nič to nie su. A niekedy, aj ked máš ako veriaca pocit, že je niečo za tebou, možno sa k tomu neustále vraciaš... hoci ti ich Pán Boh odpustil. len pozor, pretože aj satan bol veľmi pyšný na to, že bol najkrajší anjel, a predsa potom padol. nevieš ako sa na nás pozerá Pán Boh. to, že ma miluje ešte neznamená, že ma nebude karhať...
Tu so napríklad vybadal, a to som chcel povedať, že existuje aj v povedomí mnoho ľudí, je to vlastne taký nebezpečný fenomén, že môžeš hrešiť koľko chceš, Pán Boh ti ich samozrejme odpustí.
To nie je pravda. To je práve jeden z najťažších hriechov, ktorý má odborné pomenovanie ako hriech proti Duchu Svätému. Spočíva totiž v tom, že sa opovážlivo spoliehame na božie milosrdenstvo.
Ako som to teda spomínal v blogoch dozadu, som si vedomý, že práve ja som ten najväčší hriešnik a potrebujem veľké božie milosrdenstvo a odpustenie. Ale tým celá vec nekončí práve začína!
Poviem extrémny argument. Vyhráš v lote milióny, a čo sa stane. Zaplaví ťa možno niekoľko denná vlna radosti a pohody, a všetko máš na háku. Je to pochopiteľné, kto by nechcel mať státisíce eur na konte. Pochopiteľné.
Avšak nastane dilema, že... Nesmiem o tom nikomu nič povedať, ešte to aby som sa niekomu s tým pochválil, peniaze musím uložiť na veľmi veľmi bezpečné miesto, pretože sa bojím, že ma niekto o to oberie, teší ma že sa môj majetok zväčšuje.
Takíto ľudia obyčajne prestanú mať bázeň pred Bohom, dokonca začnú pohŕdať svojimi rodičmi, súrodencami, priateľmi, vytratia sa tie chvíle, kedy sme boli pozvaní, alebo my sami sme pozvali priateľov, susedov v lete večer na nejaké to pivo za pár drobných, dať si na jarmoku klobásku s chlebom, ďalšie podobné drobnosti by sme mohli vymenovať, a čosi sa stalo, pretože...
Sme sa stali pánmi sami nad sebou, a nevieme si so sebou rady. Začíname sa uzatvárať do seba a zdvihne sa nám sebavedomie, pretože my nikoho zrazu, pripomínam zrazu nepotrebujeme, a všetko máme, sme sebestační.
Vidíte, aká je zlá dnešná doba? Dnes je hanbou požiadať o radu, o pomoc, lebo vyzeráte potom ako poslední chudáci, ale to nie je pravda.
Hanba je hrať sa na pohoďáka, ktorého vnútri zožiera nenávisť ku všetkým a všetkého naokolo, odtŕhať si od úst základné potraviny, potreby, byť večne unudení, nespokojní, a nezvyknutí zrazu na prílišný a čoraz častejší podštandart vám začne z toho všetkého dobre hrabať, a my zrazu potom nevieme čí sme. Nevieme sa z toho spamätať, a ja som to tiež zažil.
Ako veriaci pouvažujte nad týmito myšlienkami. Zhrniem to jednoducho. Boha netreba chváliť len perami.... modlitba je krásna, lebo je to rozhovor duše s človekom, ale mojimi činmi a skutkami, lebo slová dávajú príklad, ale činy priťahujú. Aké vzácne je Božie slovo!
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár