Dal som trochu taký netradičný nadpis, ale nie je to nič hrôzostrašné, trochu som sa opäť zamyslel.
Dám do pozornosti jednu myšlienku, a tú chcem rozvinúť, snáď sa mi to podarí.
Mnohí z nás, alebo vás, majú pri sebe, po svojom boku človeka, s ktorým vie, že ten ma dokáže rozveseliť a pomôcť vždy a práve vtedy, keď to najviac potrebujem.
Samozrejme, aj ja poznám ten pocit, keď som si v mnohom nevedel dať rady, a či to už bola napríklad moja bývalá, pýtal som si radu, a hľadal som nejaké súvislosti.
Ak ste si všimli, logicky som nedokončil dobre vetu, ale zakončil som to pojmom súvislosti. Nahradil som to slovom počúvnuť.
Radím sa totiž ku individualistom, a ak viete, čo ten pojem znamená, taký človek si vie veľmi dobre poradiť najmä, keď je sám, a nepotrebuje nejaké zbytočné komentáre.
Sme naozaj závislí? Sme závislí, alebo sme individualisti? Ako vieme riešiť jednotlivé nedorozumenia? V mojej práci som sa perfektne naučil, a to môžem zodpovedne povedať, starať sa len o seba, a o nikoho nemať záujem. Neplatí sa to. Ako sa to prejaví? Napríklad tak, že jeden deň ochotne, a veľmi iniciatívne pomôžete s nejakom činnosťou, ktorú čisto teoreticky nikto od vás ani len nežiada, ale z dobrého srdca sa na to podujmete, a na druhý deň musíte zdôvodňovať svoje konanie.
Zažili ste to niekedy? Ja hej. Čo mi z toho logicky vyplýva? Berte to ako ponaučenie, čo teraz napíšem. Nikdy nebuďte prehnane iniciatívny, aj keby ste mali za to dostať nejaké odmeny. Verte mi jednu veľmi dobrú skúsenosť.
Pre nejakých pár eur vám určite nestojí ten pocit, že od vás začína bočiť nejaký dobrý kamarát, s ktorým ste mali veľmi dobré vzťahy.
Pre pár nedorozumení ste teraz ale museli byť veľmi ostražití a mať sa na pozore, a máte pomaly taký pocit, že musíte si trikrát premyslieť, a raz povedať, aby nedošlo k čo najzbytočnejšiemu nedorozumeniu, teda nejakej udalosti, ktorú si samozrejme vysvetľuje každý po svojom.
Vedel som veľmi dobre, o čo mi išlo celý december, a verte, príjemne som sa pri tom vôbec necítil, ale taký je život.
O tom, ako som sa musel veľmi ponížiť, aby som si vydobil niečo, s čím som veľmi spokojný, avšak vtedy mi skutočne išlo o veľa, išlo o moju česť, v podstate išlo o moje všetko...
Do nasledujúceho roku Vám všetkým prajem veľa lásky a pokory, pretože tej je veľmi málo, a na základe nedostatku tejto vlastnosti vznikajú rozličné nedorozumenia, ktoré potom môžu pomaly ale isto vyusťovať do nepríjemných sporov, zamotávať do čoraz nepríjemnejších situácii, v ktorých sa budete len zamotávať, a nebude to mať konca kraja.. Nechcite to...
A preto chcem zdôrazniť, že buďme slobodní od všetkého, a nepripúšťajme si nič. Nič nie je také zlé, čo by zajtra nebolo nám na osoh... Možno bude len lepšie, len často nechápeme v prvotnej vzniknutej situácii následok tento situácie...
V novom roku aké si mám dať predsavzatie? hlavne veľa milostí od Pána Boha, lebo tých nikdy nieje dostatok, treba vkuse si to vyprosiť.
Potom myslite aj na to, že menej je niekedy viac, ba stonásobne viac. Oceníte to pri akejsi sebareflexii, keď budete riešiť možno pre vás neriešiteľné situácie, tak ako som sa to napríklad ocitol v tomto roku, a len vďaka azda zásahu Pána, som vytrval, a všetko sa akosi zdarne predsa len urovnalo, čomu som rád.
Mnoho ľudí si neuvedomuje, čo je to, keď nevieš, čo bude zajtra. Mnohí z vás, čo chodíte do školy kašlete na nejakú päťku, veď život ide ďalej. Horšie to bude v reálnom živote, keď radosť z úspechu nebude mať pocit z dobre vykonanej skúšky, a sklamanie z neúspechu nebude z nesplnenia nejakého učebného kritériá...
A preto nebuďme závislí, čo si od nás kto čo myslí, to je absolútne nepodstatné. Prejde deň, verte mi, nikto si na ten moment viac nespomenie... možno okrem vás... ktorých sa to jedinečne dotýkalo. Asi toľko som chcel povedať.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
pozri, neviem čo konkretne mas na mysli, možes to konkretizovat, ale ak pracuješ, a uvedomujes si to, že život je každodenný zápas o pravdu a chlieb, isto pochopíš(možno časom, rokmi) moje slová.
Napíš svoj komentár
ó áno!
aby som ale zodpovedal otázku po svojom, áno, sme vskutku závislí.
sú tu najrôznejšie spoločenské hierarchické štruktúry, determinované vzorce správania, ľuďom vlastné rozumovanie a racionalizácia, konfirmačné skreslenia...
dá sa z toho ale postupne vymaniť. nepochybujem o tom.