Naplnený množstvom očakávaní, som išiel na svätú omšu do prekrásneho Haličského kostola, ktorý ma už od detstva fascinuje, a vyzerá to vnútri, ako keby ste boli v kráľovskom paláci. Vysokú mohutné chrámové múry, nádherná klenba na ktorej je majstrovsky namaľovaná udalosť Posledná večera... ešte tak bolo by treba zistiť, kto to pred dávnymi rokmi namaľoval, celkovo krásny majestátny chrám, hudba, to všetko dávalo tušiť, že sa dneska niečo deje. Poviem to tak, od narodenia, som to obdivoval, veľmi sa mi to páči.
Aj sa dialo, a dnes bolo v tomto prekrásnom kostole stretnutie mládeže. Svätá omša, a bolo aj premietanie o duchovnom živote, ktoré slovne doprevádzal páter František.
Pocítil som skutočne, čo je to opravdivo chváliť Pána. Pocítil som, aké nádherné a vznešené je byť kresťanom, a ako nádherné a vznešené je byť opravdivým kresťanom katolíkom. Umocnený atmosférou svätej omše som dychtivo sledoval, čo bude nasledovať ďalšie. Krásna videoprojekcia zo života bežných ľudí, ako sa ich dotkol Pán Boh, cez meotar na premietanie na plátne, príhovory kňazov, celá tá vznešená slávnostná atmosféra.
Mnohí sa boja, nie sú si istí, či je kostol, svätá omša, nejaké stretnutie v kostole, to čo súvisí s duchovným životom, to pravé pre nich, a či takto treba prežiť nejaký ten jeden deň. Mnohí sa boja a odmietajú, pričom si neuvedomujú, že tu môžu stretnúť toľko nových známostí, až by ľutovali, keby nešli. Všetko má predsa svoje čaro.
Ako som sa vyjadril doma, ak to bude vyzerať takto aj v nebi, čo ale po dnešnom dni pevne dúfam, mám sa asi teda skutočne na čo tešiť, na čo sa teším už vlastne teraz. Pán Boh nás má rád. Som o tom absolútne presvedčený, a tiež som rád, že som sa mohol takto duchovne občerstviť a ovlažiť, veď v žalme predsa spievame.... "Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.... Po dnešnom dni som osviežený neskutočne.
Potešil som sa napríklad aj tým, a toto aj umocnilo moje kresťanské povolanie, že ešte predsa len existujú plno mladých ľudí, ktorí vedia, že kľačiac pri Pánovom oltári, modliac sa pekne jeden za druhého k Pánu Bohu, majúc na zreteli Ježišove slová, a síce že.... " kde sú dvaja, alebo traja v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi..."
Proste mal som si z čoho vybrať. Nádherné zážitky sa budem snažiť prenášať do každodenného života, pretože dneska to bola duchovná bomba. Toľko radosti, toľko milosti z toho vyplýva, že som veľmi hrdý na to, že som kresťan katolík.
Nikdy by možno niekto neveril, ako dokáže Pán Boh takto duchovne spojiť množstvo ľudí, ktorí pristúpili do Pánovho chrámu ku Jeho oltáru s mnoho úmyslami, avšak jednotne v mysli spojiť sa s Pánom Bohom, a tak vytvoriť dokonalú duchovnú rodinu, z ktorej Pán Boh má určite radosť.
O to väčšiu radosť som mal, keď som si spravil fotky na net, keď ma kamoš odfotil. Ako málo človeku stačí k radosti. Pochopil som mnoho vecí, napríklad aj to, že človek nepotrebuje ku šťastiu nič veľké a moc dôležité pre tento svet, pretože skutočne toto všetko je jedna veľká ilúzia, či skôr dezilúzia.
Čítal som v jednom takom duchovnom rozhovore, v jednom časopise, aký je medzi tým rozdiel. Človek materiálnym nadštandardom, teda myslím tým to, čo bežný človek teda nevlastní, a teda teoreticky môže o tom len snívať, nedosiahneš vlastne nič, a je to všetko len také chvíľkové, a nikdy ťa to poriadne neuspokojí. Všetko je len vlastne dočasné, ale nie je to trvalé. Trvalo ťa tu nič nemôže uspokojiť, pretože všetko sa vyvíja a ide dopredu.
Kto raz napríklad sadol do nejakého krásneho moderného auta ako po prvý raz, jeho dojmy sú skutočne úžasné, a cíti sa úplne skvelo, a myslí si, že napríklad teda to je niečo pre neho. Potom ale samozrejme vyskúša druhé, tretie, obmení možno nejaké skúšobné značky, začne špekulovať, a cíti, že sa nevie nejako rozhodnúť. Má rád aj to, aj to, ale ešte to nie je všetko.
Jedno auto, napríklad teda, ak to teda porovnám s materiálnym statkom, má napríklad super dizajn, ale slabšiu výbavu a navyše ešte aj celkom malý výkon, ktorý nie je celkom pre náročného vodiča dosť postačujúci. Na druhej strane zase druhé zase má síce silnejší agregát, bohatšiu výbavu, nejaký ten predsa nadštandard, všetko super moderné, a neviem ešte čo, ale problém napríklad robí teda skutočnosť, že má vlastne omnoho väčšiu spotrebu. Čo teda robiť?
Môžeme si to potom dovoliť? Možno áno, ale za akú cenu. Získame niečo lepšie, ale stratíme tým niečo, čo má väčšiu alebo menšiu hodnotu. Ťažko povedať.
Pán Boh nám ponúka teda omnoho viac. Vidíte, najmä na mojom príklade, keď som nesmierne povzbudený z Pánovej prítomnosti v chráme, keď som ho zvelebil piesňami, chválami, a svätou omšou, aký je krásny život, ktorý nám Pán Boh daroval. My ho máme vlastne využiť naplno, a nedať sa odradiť nejakým nepochopením, pretože všetko môže byť nejaká skúška.
Ďakujem ti Pane, za dnešný deň a prosím ťa požehnaj všetkých ľudí, s ktorými som sa dneska stretol a s Tvojím požehnaním mohol prežiť dnešný super deň. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár