Konečne piatok. Asi tak by som zhodnotil tento náročný týždeň. Rozhodol som sa teda konečne napísať blog, na ktorý som sa už dlhšie pripravoval, ale ešte som sa ani neodhodlal k tomu, aby som začal, no ale teraz je ten správny čas.

Opäť to bude biblická téma. Ako som sľúbil minule, chcem sa povenovať o obrovskej sile svätého Kríža Pána Ježiša.
Nepodceňujte, nezosmiešňujte a neurážajte Svätý Kríž! Má takú obrovskú silu, o ktorej možno ani netušíte, a najsvätejšieho Mena Ježiš sa boja všetci diabli v pekle, ktorí robia zle ľuďom.

Minule ma napadla taká zvláštna paralela, keď som bol v nemocnici, v práci. Dávam to preto to vašej pozornosti, určite sa nám všetkým to zíde.

U nás v nemocnici máme častokrát rušno. Prichádzajú sem ľudia, ktorí utrpeli nejaký úraz, a sú po operácii. Trebárs ramena, ako môj sused, ktorý tiež leží na mojom odelení, a o ktorého sa tiež teraz starám. Som pevne presvedčený, a tiež viem sa pravda vžiť úplne do ich pocitov, najmä keď pomáham zdravotnej sestre s preväzmi na preväzovni.

Nikdy som si nemyslel ani v najlepšom, či najhoršom sne, že raz sa budem dívať na zlomeniny, čerstvé rany, úrazy, pri ktorom človek isto sa necíti práve najveselšie.

Videl som už kadejaké stavy. Videl som, ako z mocného muža sa stala úplná troska, ktorý nevedel o sebe. Vidíte, aký je ľudský život krehký? Pokiaľ si neuvedomíme dostatočne, a to pravdepodobne na vlastnej koži, že nie sme skutočne pánmi nad sebou, ale je tu naozaj Pán Boh nad nami, ktorý skutočne toto všetko riadi, tak potom náš život nemá význam. Poviem to otvorene.

Ale práve vtedy, keď pochopíme, že skutočne jedine cez boľačky uvidíme slávu neba pochopíme, že sa oplatí žiť, a stratiť sa pre ľudí, ktorí to potrebujú. Mnohí z nich sa ti odplatia, mnohí nie. No jedno je isté, že Ježiš určite na Teba nezabudne, a On ti dokáže, že je skutočne Boh, a že je veľmi mocný.

Dneska som šiel odprevadiť na invalidnom vozíku jednu pani do auta, čo prišla jej dcéra pre ňu. Dostal som aj výslužku nečakanú, čomu som sa potešil, zíde sa mi, ďakujem pekne, Pán nech vám odplatí v mnohom.

Nikdy som nechápal, keď som aj čítal Písmo, keď som aj o tom počul častokrát v Písme, že iba cez svätý kríž nájdeme cestu k Ježišovi. Často, aj ja tu na blogoch som si dával kadejaké otázky, prečo práve cez kríž, prečo nie cez niečo radostnejšie. Dával som si otázky, vari Pán Ježiš musí byť v našich svätyniach znázornený iba na kríži? Prečo napríklad pri obetnom stole nie je ustavične znázornený Kristus Veľkonočný víťaz nad smrťou, keď otvára veriacim brány neba, ale je tam kríž s ukrižovaným Pánom.

Tajomné. Kríž má veľkú moc, a to sa verejne vyznám. Keď som si robil vodičský kurz, a vlastne aj teraz, keď som akosi hlbšie prenikol do zdravotníctva a prvej pomoci, nájdeme tam dôležitú, veľmi dôležitú radu. Keď osobu zasiahne elektrický prúd, treba ho okamžite dať, resp. treba stáť na suchej drevenej podložke.

Z fyziky, ale vlastne aj z praktického života vieme, že drevo nevedie elektrický prúd.

Zo Svätého Písma, zo života opravdivých kresťanov vieme s istotou potvrdiť, že skutočne, ten, ktorý prijíma kríž, cez neho vedie len jedno jediné. Nie je to ani smrteľný elektrický prúd v podobe hriechu, ani nič, čo súvisí s nenávisťou, lakomstvom, pýchou, sebaláskou, ale to, čo sa dáva do pozornosti. Vedie cez kríž jedine sila Pána Ježiša. Bez toho to proste nejde.

Pre mňa vždy bolo neuveriteľné, prečo ako kresťan, a to spomínam na blogoch pernamentne, a vidíte, stále sa o tom dá písať, čo je zaujímavé, a síce, že prečo naša cesta vedie len cez utrpenie do večnosti s Bohom. Neviem si sám dať odpoveď, pretože v živote postretáme toľko situácii, pri ktorých nevieme čím sme. Nevieme, a dosť často nechápeme pravdivé dôvody našich neúspechov. Na druhej strane, síce ako presvedčený kresťan katolík dobre, chápem mnohým veciam, ale nie jeden mi dá za pravdu, že v hraničných situáciách sa stávajú mnoho nečakaných situácii.

Voláš o pomoc, a každý okolo teba len prechádza, a nik si ťa nevšimne. Málokoho zaujmeš. Len ten, v ktorom vidíš súcit s tebou, a dobrovoľne, sám od seba ťa vyhľadáva, a nie je taký, že pol roka o teba ani nezakopne, tak ten človek je pravý priateľ. Nie je dobré nechať druhých napospas osudu. A čím viacej takýchto situácii zažiješ, tým viac si uvedomíš, že človek je veľmi krehká nádoba, a nepoznáš navyše charakter, nevidíš do vnútra.

Dnes moderná technika medicínska vie preskenovať celé telo. Avšak potrebovali by sme ešte jedno. Preskenovať, čo sa odohráva v ľudskom mozgu, v myslení, čo sa odohráva s človekom, pri ktorom pochybujeme o jeho úmysle.

Avšak keď sa zahĺbime do seba, na chvíľu vypneme z našich často nezmyselných myšlienok, a necháme prúdiť cez seba energiu Ducha Svätého, pochopíme mnohým veciam. Ani ja som mnohým veciam nerozumel. Možno aj preto, lebo som nechcel rozumieť.

Aj ja som v mnohom aspoň načas vypol. Kríž, sila Ducha Svätého, sila vyslovenia Mena Ježiš, presvätého, prečistého, najsvätejšieho ma uistila v tom, že skutočne nie som sám, a že všetko, čo mi pripadá ako zlé, nedobré, boľavé, že to skutočne prejde. Len treba veriť.

Tiež, šoféri mi dajú za pravdu. Nemáme niektorí radi, keď ideme za tmy kdesi na aute. Ani ja. minule som do jednej dediny šiel. Bolo síce možno len päť hodín večer, ale tma ako v rohu, ako o polnoci. V zime je jedno či je 5 hodín popoludní, alebo hlboká noc dve hodiny nad ránom. Tma je taká istá.

Modlime sa, aby sme na orodovanie našich patrónov nezabudli na to, že Boh má o nás záujem, a aby sme neprepadli nejakému bezradnému vyplakávaniu. Áno, plač pomôže. prečistí dušu, uľaví nám. Uverme skutočne tomu, že Boh existuje, a že je to on, ktorý nám dovoľuje ráno otvoriť oči a naplno žiť, nech je už akokoľvek.
Pochválený buď Ježiš Kristus.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  30. 11. 2012 20:20
ano, je to veľka pravda, že Boha príjimame do svojich srdc a prosíme až keď nám je zle ...filip
Napíš svoj komentár