Vreskot000: Učiteľ, kde bývaš? Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Jn 1,38 VIII

Nie každý si je strojcom svojho šťastia. Týmto by som začal môj nový blog bezprostredne po chvíli, keď som si dočítal blog od jednej pisateľky, ktorý ma veľmi zaujal. Napísal by som k tomu moje vlastné myšlienky, moje pocity. Nebude moc s nimi možno súvisieť, ale mám potrebu to skutočne napísať.

Myslím v modlitbách a uisťujem všetkých, že sa spájam s každým v modlitbe, kto sa cíti opustený, osamotený.

Dočítal som sa, že nemáš sebavedomie. Je to problém, s ktorým zápasia mnohí ľudia. Mnohí ľudia zvádzajú nerovný súboj, ale pravda je taká, že kdesi hlboko v sebe máš veľkú silu.

Nikdy som nechápal, ako takýto ľudia môžu prežiť vrátane mňa, až dokiaľ som nenašiel túto internetovú stránku. Admin tejto stránky má ozaj veľké zásluhy, pretože sa tu zvádzajú veľké citové súboje. Súboje dobra so zlom. Neveríme, nechápeme, trápime sa, a častokrát veľmi trpíme pre niekoho. A to je dobre, že si môžeme takto poradiť, hoci sa nepoznáme.

Poznám ten pocit, že je veľmi ťažko dôverovať niekomu, ktorý nás aj po mnohých sľuboch sklame na plnej čiare. Len ťažko si nájdeme cestu ku takému, ku ktorému naša dôvera je neustále menšia, a závratnou rýchlosťou sa vytráca z nášho života. Je jedno skutočne o koho sa jedná. Môžu to byť rodina, a i úplne cudzí ľudia.

Dnes je veľmi ťažké definovať pojem dôverný človek. Jedine pri sv. spovedi mám garantovanú istotu, že sa to nepodá ďalej, ináč fakt nič. Dozvedel som sa, že je ťažké priznať si svoje chyby a ešte ťažšie s nimi nevedieť bojovať. Plne to chápem.

Dnes počujeme mnohých ľudí kričať na iných, aby sa zmenili. Aby robili konečne niečo so sebou. Poznáme tieto frázy. V takejto situácii mi vystanoví jedna jediná otázka. Keď sa hlbšie pozrieme na problém, zrelo uvážime. Kto vládze udržať to neznesiteľné bremeno? Ten, kto kričí, aby niečo ten druhý robí so sebou, alebo ten, ktorý trpí, a navonok vyzerá slabý.

Verte, že aj od týchto stavov je Boh schopný oslobodiť každého jedného z nás. Je potrebné, ba priam absolútne nevyhnutné úplne sa ponoriť do modlitieb, a práve v tom tichu, možno aj boľavom, možno aj pri svojich nepríjemných pocitoch spytovať sa Boha, ako sa toho dokážeme zbaviť.

Čokoľvek chceš riešiť sám, nevyriešiš. Padneš. Staneš sa úplná nula, a to len preto, lebo si neveril, že Boh dokáže ti pomôcť. Lebo si kričal, že ti už nik nedokáže pomôcť, a zabudol si na modlitbu.

Pochyboval by som o tom, že kto nič nečaká, ten nebude sklamaný. Určite? Mnoho ľudí vedome potláča svoje túžby, a ani nevie prečo. Veľa ľudí majú tendencie robiť chaotické rozhodnutia hraničiace s úplným alogizmom. Teda s nelogickým záverom. Je to následok hriechu v nás. Je to následok toho, že už nepoznáme, čo je to zobrať do rúk sv. ruženec, odriekať modlitby, lebo už mnoho mladých ľudí sa hanbí pozrieť na vykupiteľskú silu kríža.

Mnoho mladých sa hanbí otvorene povedať, že má s niečím problém. Poznáme predsa dobre tú okrídlenú tínedžerskú frázu. "som v pohode". Určite? Určite si v pohode? Nie je to azda, ak sa vrátim ku začiatku, s tým, že človeku chýba sebavedomie? Avšak problém je ten, že za to človek nemôže.

Dosť dlho som nemal sebavedomie ani ja. Dosť dlho som urputne bojoval s kadečím, až kým som sám od seba nezačal, a nedal si predsavzatie, že chcem si pomôcť v prvom rade ja, že sa chcem otvoriť, že chcem opäť chcieť dúfať.

Poznáme typy ľudí, takpovediac naivky. Je to typ človeka, ktorý vlastne dúfa v lepšie, a predsa sa presviedča, že jeho myslenie, nevedie skutočne k ničomu. Naivne verí v krajšie, avšak nad ním sa neustále len zaťahujú chmáry.

Ja osobne obdivujem takýchto ľudí, lebo tam patrím aj ja. Povzbudzujem vás všetkých ku opravdivej náhode. Poznáme príslovie, že keď Pán Boh chce, aj motyka vystrelí. Boh skutočne častokrát urobí v našom živote aj nemožné, avšak povzbudzujem vás všetkých, aby ste verili v Pána.

Častokrát sa človeku dlho veľmi nedarí, a on za to ani nemôže. Vážne by som vyslovil obavy nad ľudmi, ktorí si neuvedomujú, že svojimi hlúpymi poznámkami, nie celkom vhodnými rečami vážne narúšajú vnútorný svet človeka, ktorý sa stáva citeľne zraniteľným, ktorý po týchto skúsenostiach prestane veriť, a bude len prežívať.

Sú ľudia, ktorí majú radi samotu, lebo tam im nikto neubližuje. Tam nie je priestor pre slovný, fyzický či akýkoľvek útok na osobu. Nič nie je horšie, ako keď sa človek opustí, a nemá nádej na lepšie. Vždy je šanca.

Mnoho ľudí, čo som zistil, práveže tiež na druhej strane, keď spozná človeka, ktorý mu rozumie, áno, na začiatku sa veľmi ťažko otvorí. Nevie niečo prekonať. Avšak strach s minulosti, defektné stavy na duši, nejaké veľké traumy sú nanešťastie predsa len silnejšie, a zvíťazia. Opäť sú to ony, žiaľ, ktorý takto človeka utlačia, snažia sa nahovoriť, že nemajú nijakú cenu, a pre spoločnosť sú úplne bezcení. Nezabudnite, že aj Pánu Ježišovi sa vysmievali na kríži, a ten, ktorý ho potupil, ten ktorý kopal do neho a nekajal sa, ten nebude mať podiel na večnej sláve s Pánom.

Pozri sa do tváre takéhoto človeka, a uvidíš, čo všetko sa dá z nej vyčítať. Len treba mať trpezlivosť. Pravda je taká, že aj na to treba mať dar od Boha. Byť empatickým nie je samozrejmé, a mnohým ľuďom to žiaľ, máločo hovorí. Navonok azda prejavia nejaké tie emotívne sympatie, ale len preto, lebo sa dajú zviesť väčšinou, a nachvíľu obmäkčia svoje srdce. Prispôsobia sa väčšine. No osobne si nič také nepripúšťajú. Niektorí síce to aj chcú, ale nevedia, pretože k tomu neboli vedení.

Je paradoxné, že všetci ľudia sme vlastne egoisti. Je to čudné, ale je to tak. Je to následok hriechu. Nechcem povedať, že za to nemôžeme, avšak vidím častokrát na druhých, ako s tým bojujú. to ešte v lepšom prípade, pretože viacerí boj so sebou prehrali skôr, než začali. Z pohodlnosti, pyšnosti, nebudú predsa skákať tak, ako to chcú druhí. Avšak títo zabudli, že keď sa rozdáš pre druhých, a nájdeš si čas, a obetuješ niečo aj pre tých, ktorí to potrebujú, Boh ti to mnohonásobne vráti. A ani nevieš ako.

Preto na záver by som chcel povzbudiť všetkých, aby Boha prosili o dar pravých priateľov, a aby prestali zúfať, že nič nedokážu, a nie sú osožní. Mýlia sa veľmi. Nedajte sa strhnúť väčšinou. Nie je to pravda. Všetkým, ktorí boli nejako šikanovaní, vyjadrujem spolupatričnosť, a veľa božieho požehnania, a aby mali veľkú úctu k Božiemu milosrdenstvu, a nech sa ku nemu čoraz častejšie utiekajú. Pre jeho bolestné umučenie, maj milosrdenstvo s nami, i s celým svetom.

Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Učiteľ, kde bývaš? Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Jn 1,38 VIII

Komenty k blogu

Horúce!