Zároveň, že spolu budeme sa navzájom rešpektovať, a konečne sa tváriť ako normálni ľudia, ktorí vedia kde je sever, uvedomujúc si, že všetci tu sme reálni ľudia, a nie nejaké virtuálne neviem čo.
Rád by som tak reflexne teraz nadviazal na predchádzajúci blog. Teda.
Pretože 12 ročné dieťa nie je schopné pochopiť, čo Pán očakáva od nás, a nevie dostatočne pochopiť, aké krásy sa skrývajú v náukách náboženských právd, ktorých základ týchto právd má obsiahnutá každá spoločnosť niečo ako morálne majáky, ktorých sa máme držať ako miernosť, čestnosť, spravodlivosť, to, že si nebudeme navzájom ubližovať, že odsudzujeme akékoľvek formy nejakého páchaného násilia či už na ľuďoch, alebo na zvieratách, pretože sme pevne presvedčení, že aj zvieratá cítia bolesť.
Už na prvom stupni sa pamätám, chodil som popoludní do takého krúžku, ešte keď som chodil do družiny, bolo to už pravda veľmi dávno, v tej istej škole, kde som chodil ešte na prvý stupeň, teraz paradoxne pracujem, mám v živej pamäti, ako nám rozprávala vyučujúca o ochrane zvierat a prírody.
Kto si neváži čo i len poznatky o ochrane prírody, neváži si tobôž ľudský život, a preto sa mu zdajú cudzie predovšetkým kresťanské hodnoty.
Keď sa vrátim k pointe môjho už aj tak moc obsiahleho blogu, akéhosi vianočného zamyslenia sa, tak mi príde moc divných niekoľko faktov, najmä teda dejiných, o ktoré sa chcem s vami podeliť.
V prvom rade by som chcel v krátkosti povedať, že tak, ako Rimania, Gréci, ktorí ako vieme z dejepisu, histórie tvorili starú, antickú literatúru, antické dejiny, dejiny Ríma, Grécka, tak napríklad nechce sa mi veriť, že takí inteligentní ľudia, ako nám to predkladajú dejiny, museli tak tvrdo potlačiť kresťanských vyznávačov hneď na počiatku šírenia.
Ježiš To síce už spomína vo svojich rečiach v Evanjeliových spisoch svätých evanjelistov, že ...pre jeho meno vás budú vláčiť pred vladárov, a všetko nepravdivé na vás hovoriť, budú vás prenasledovať, ale radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi...
Takto by som chcel v krátkosti zacitovať, a v okamihu sa vrátiť a pokračovať v dejinných súvislostiach, ktoré sú až priveľmi späté najmä svojim obsahom, povahou, dejinnou líniou a hostorickou črtou, to, že mnohé veci sa opakujú z minulosti, avšak veľmi rafinovaným, a moc zákerným spôsobom, takým pokrytecky inteligentným, že je moc ťažké odhadnúť pokrytectvo od úprimnosti a pravdu odlíšiť dostatočne jasne od lži tak, aby sme vedeli, kde sa konečne nachádza pravda.
Toto všetko v nás spôsobuje materializmus, ktorí robí šarapatu všade, kde len môžeme byť. Všimnime si napríklad pozorne, čo nám núkajú médiá. Nechcem tu teraz rozoberať tie klasické reči, ale ponúkam môj pohľad ako to vnímam ja. Teda.
Naozaj si myslíte, že svet sa zastaví azda navždy, ak si nekúpime pod vianočný stromček najnovší ajfón, ako nám to ponúka každá tretia reklama v televízii? Naozaj sa svet zrúti a my budeme tí najnešťastnejší ľudia pod slnkom, keď si neaktivujeme paušál na nejaké špeciálne volania a esemesky zadarmo?
Je veľmi smutné, že mnohí nechápu aj tak význam Vianoc ako takých, a neuvedomujú si vzácnosť blízkosti osoby pri sebe. Všetko považujeme za samozrejmé, za také automatické. Príliš sa zaťažujeme nepodstatnými vecami.. Ten, ktorý vyžaduje drahé veci, a morálne aj tak na to nemá, nie je vyrovnaný vnútorne, a sám ani nevie, prečo to žiada.
Týka sa to mnohých, ktorí možno nazreli, čiastočne okúsili nejaké pozemské blaho a príliš im to zaslepilo oči, že nevideli poriadne realitu okolo seba. Toto je posolstvo na nový rok, aby sme sa toho zbavili, a že len poctivá práca a čestnosť, vytrvalosť, spravodlivosť prinesie svoje hojné ovocie.
Napríklad pred Vianocami som sa tak zamyslel, že čo by som si prial pod stromček. Áno, chcel by som to, hento, ale nie je to nič materiálne. Značkové veci ma nezaujímajú, jedine nejaké dobré parfémy, bavia ma extrémne, až posadnuto autá, ani to nie je dobré... Od mnohých vecí by som sa napríklad chcel oslobodiť, to si priznám na rovinu.
V prvom rade sa jedná napríklad o to, že ešte sa snažím dotlačiť isté veci do zdarného pôsobenia, pretože chcem si dopriať veľmi drahý dar, a nechcem nič od nikoho, chcem si dokázať, že mám na to.
Prečo to píšem? Nie preto, aby som sa chválil, alebo vystatoval, ale preto, aby som sa v úsilí napredovať ničím a nikomu nedal zastrašiť, a pevne kráčal tvrdohlavo za svojím, a to aj práve vtedy zabral, keď si budú druhí o tebe myslieť zle a mať falošné reči na jazyku. Verte mi, viem o čom hovorím.
Ak máte nejaké sny, smelo do toho, a plňte si ich v nádeji, že sa vám podarí nazbierať toľko síl a mať toľko možností, aby došlo k plnej realizácii vašich plánov. Toľko som chcel povedať.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár