Včera večer sme mali oslavu, prišiel som trochu neskoršie, kôli istému nedorozumeniu, ale to pravda nevnímam vôbec ako nejaký problém. Nič sa proste nestalo. Jedna vec ma zarazila, že pri robení poriadku, potom už večerom som z ničoho nič stratil jeden papier, akoby sa pod zem prepadol, boli to noty k jednému zvelebovaniu milosrdenstva Božieho, ktoré našťastie kedysi som si odfotil to mobilu, a následne som si to uložil do počítača, takže žiadny problém.
Čo teda chcem povedať k jednému včerajšiemu statusu, ktorý som napísal včera. Dnes ráno som sa vymodlil sv. ruženec, a rozmýšľal som čo sa mi stalo včera.
Posledného času sa mi stali dosť nevysvetliteľné veci, ktoré naozaj viem len ťažko vysvetliť. Dokázať to viem ľahko, nakoľko pri predposlednom som mal dvoch svedkov, o niečom takom sa azda ešte zmienim, ale toto bolo pre mňa mimoriadne.
Kedysi som veľmi túžil po tom, aby som sa stal kňazom, ale nestalo sa. Asi päťnásť rokov dozadu by som si to nemyslel, a išiel som na istotu. Postupom času som si priznal sám pred sebou, že mňa si Pán Boh predsa len nevybral, alebo nevyvolil, neviem presne ako to mám opísať, a horlivo sa modlím za cirkev, pretože je postavená na Skale, ktorou je sv. Peter, ktorého poveril Pán Ježiš slovami okrem iného... "Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, a čo zviažeš na zemi, bude zviazané na zemi..." Citoval som Matúšovo Evanjelium 16,19.
O čo teda ide. Z ničoho nič, sledoval som na internete správy, facebook a podobne, vonku už bola tma, bolo dosť neskoro. Z izby mam taký celkom pekný výhľad, von je plno zelene, vidím nadjazd, po ktorom chodia autá, inak pekná scenéria.
To, čo som napísal v mojom statuse, považujem za zásah z neba, pretože inak si to neviem vysvetliť. Nechcem povedať, že som nejaký vizionár, alebo neviem čo. Neviem.
Musím povedať ešte jednu vec. Mal som okrem tohoto, čo napíšem, jasnú víziu o tom, kto bude kardinál. To všetko sa udialo približne roku 2014, domnievam sa, že sa to čoskoro naplní, pretože všetky predpoklady zatiaľ vedú k tomuto. Nemôžem naozaj napísať, kto ním bude, ale som si na 99 percent istý, že sa nemýlim. Mýliť sa ale pochopiteľne môžem, pretože to nemusí presne to znamenať. Nehovorím, že nejaké vízie sú stopercentná pravda, ale ja som ten obraz naozaj aj videl. Videl som plno ľudí v danej katedrále, v ktorej som do toho času nikdy nebol, a videl som konkrétnu osobu odetú v kardinálskom odeve. A keď som po čase z horlivej zvedavosti podnikol veľmi dlhú cestu, aby som si to overil, všetko jasne sedelo, ako keby som tam už naozaj dávno bol aj naživo. Iná vec je niečo vidieť obrazom, a iné naživo.
Vrátim sa k mojej vízie. Nikdy som nezažil, aby mi niekto niečo akosi priamo nadiktoval. Nehovorím, že som ako počul. Nepočul som naozaj nič. To, čo som počul dokonca nebolo ani gramaticky správne, ale podstata tam bola zachytená. Prirovnal by som to k googlu translate, kde keď si niečo chcete preložiť, ale preložiť do jazyka, ktorým niekto normálne nerozpráva, nie angličtinou, alebo nemčinou, napríklad perzštinou a podobne, nevyjde vám stopercentný preklad. Ten preklad je zrozumiteľný určite pre danú komunitu, isto by jej ako tak porozumeli, ale nie je gramaticky správny.
Naozaj zodpovedne musím povedať, že Duch Svätý mi povedal, že zosnulá rehoľná sestra ktorú zavraždili, Veronika Terézia Rácková... by sa mal začať okamžitý proces jej blahorečenia.
Nepýtajte sa ma na nič, napísal som len to, čo som mal víziu, a niečomu takému veriť síce nemusím, ale nakoľko sa jedná o závažnú vec, pretože hrdinsky položila obetovala svoj život priamo za Ježiša Krista, som pevne presvedčený, že právom jej patrí povýšenie na oltár, aby sme si ju raz uctievali na oltároch celej Cirkvi ako osobu, ktorá sa modlila, ktorá konala skutky milosrdenstva presne tým, ku ktorým bola poslaná, a v ďalekej cudzine odovzdala svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi, ktorý ju tragickým spôsobom povolal k sebe do večnosti.
Ešte niečo dodám, čo som napísal dnes krátko po polnoci.
..." nepočul som nič. Jednoducho som mal vnuknutie, presnejšie napíšem, že sa má začať okamžitý proces jej blahorečenia. Bolo presne 23:30 niekoľko minút po tom, ako som si na ňu spomenul (nikdy predtým som o nej nečítal, len toho času, kedy bol na nu spáchaný atentát a potom nikdy) a teraz toto som počul doslova.... ako keby som to pocítil v srdci. neviem to proste vysvetliť. viem len, že som ako príkazom dostal presne nadiktované tieto slová, ktoré som napísal do komentu..."
Neviem prečo, ale po dopísaní tejto vety veje extrémne silný vietor, všetko sa na streche ozýva a pod náporom vetra sa dosť hýbu stromy, ktoré aktuálne pozorujem, vietor neutícha. Len po kompletnom pridaní článku je opäť všetko v poriadku. Túto vetu som doplnil po napísaní tohoto článku krátko pred trištvrte na dvanásť.
Viac vám k tomu povedať neviem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár