Čiže túto činnosť dnes vynechám, zanechám. Dnes to vyzerá tak, že ako keby včera sa nič nedialo. Včera bolo nádherne, ako v rozprávke, a dnes si isto nenechám ujsť telesnú výchovu v prírode, ako to robím pravidelne. Zároveň počúvam adoráciu, ktorú som pozeral aj včera večerom. No.
V dnešnom článku, ako teda som to napísal nadpis, budem rozprávať o nejakom zanechaní, ale bude to niečo ako inšpirácia na jednu anketu.
Človek veľmi ťažko niečo dobré zanecháva, pretože tam cíti istotu. Pretože sa bojí, čo bez toho konkrétneho bude robiť. Viacerí si to ale zamieňajú, pretože nemajú vybudované akési hodnotové rebríčky. Nedokážu myslieť samostatne, a v myslení, a predkladaní názorov sa zväčša opierajú o názor druhého človeka, ktorého považujú za chytrého, nie za rozumnejšieho, lebo tým by pravdepodobne znevážili seba samých, a to nechce pravda nikto.
Tak sa mu to proste stalo akousi prirodzenou súčasťou jeho života, že si nevie bez tej podstaty predstaviť svoj život. Možno by sme to v dnešnej dobe prirovnali k internetu a počítaču. V čase, kedy som približne do mojej tak poviem 25 ky, si vedel bez problémov predstaviť život, si teraz v mojom veku 34 život bez neho predstaviť neviem. V podstate aj viem, keby som veľmi bol prinútený a keby som proste rozumom uvážil, že momentálne niečo také proste nepotrebujem. Je to v podstate jednoduché, ale zároveň aj zložité, na všetko jestvuje proste uhol pohľadu. Otázka toho všetkého je, čo konkrétne chcem zanechať, či ma to napríklad ovláda, alebo si držím od toho ešte akýsi mentálny odstup. Myslím proste na to, je to v akejsi mojej možno každodennej realite, ale nepotrebujem to k dennému užívaniu. Čím to teda je. Neviem.
Predsa len vprostred rozličných vymožeností sa človek nie jeden krát musí brzdiť. Zanechať niečo je dobrá vec. Možno sa dožadujeme niekoho, kto o nás nemá záujem. Zvlášť horšie je to v dnešnej dobe, kedy už ako vieme, nie je to také jednoduché, a navyše, nie je to samozrejmé a automatické, a zmenil sa nám život. Teda že zavolám kohosi, poď, stretneme sa tam a tam, možno si dáme dáku kofolu (najmä v lete) alebo skočíme na bagetu, čo ja viem, voľne hovorím, ako sa dajú spríjemniť chvíle, ktoré s niekým strávime.
Ak mám byť teda konkrétny, pýtame sa, po akej vete je dobré a vhodné zutekať od danej osoby.
V prvom rade by som ešte povedal, že človek niektoré veci musí posúdiť (musí ako musí pravda) analytickým spôsobom. Teda čo konkrétne mi ten kontakt dal, a čo konkrétne mi vzal.
A kedy človek má od niekoho doslova zutekať. Je to vcelku jednoduché, ale predsa zložité. Pokiaľ začne uhýbať pohľadom, ten človek si je proste neistý, nevyhľadáva ťa, čo by som povedal ako úplne prvý predpoklad, ktorý nás môže proste ešte pobádať k akémusi neklamnému znaku, že sa proste niečo deje, a teraz proste čakáme, čo konkrétne sa z toho vyvinie.
Tuší, pokiaľ dlho rozmýšľa nad odpoveďou, ktorá má byť viacmenej jasno, keď to nedvíha telefón bezdôvodne, všetko proste negatívne čo postrehneš. normálne. nechce komunikovať. veľa rozmýšľa a málo hovorí. niečo ako moja bývalá. Tú by som nechcel. nie zo vzdoru, ale preto, ako sa správala.
Záverom posledné myšlienky. Bola úprimná, to je v poriadku, neklamala nikdy. vždy hovorila na rovinu a to sa mi páčilo na nej. ale každý pudovo vie, či to má zmysel v niečom pokračovať, alebo nie. To každý vytuší.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
2. 2.febuára 2021 21:27
som sa bál, že sa neviem prihlásiť do môjho konta
Napíš svoj komentár