Čas síce, celkom pochopiteľne, sa zastaviť nedá, všetko je to pomenovanie obrazné viac menej, teda aj zastavenie času, ako dôsledok hodnoty v podstate neexistuje. Čas beží od počiatku sveta, od okamihu zrodenia, a to všetko vytvára vo svete systém hodnôt.
Nepíšem to len tak. Rozmýšľam stále nad jednou malou, a nechcem povedať že bezvýznamnou udalosťou, teda boli ich v podstate dve, v ktorej vidím zmysel.
Človek keď niečo prežije pekné, má pocit, že sa zastavil čas. Všetko vníma prítomne. Keď je niečo naozaj pekné, ktoré ho zomkne v danom pocite, že koná správne, má dobrý pocit z toho, vidí, ako sa všetko okolo neho mení a premieňa... To, čo bolo zlé, sa napravilo, to čo bolo dobré, sa výrazne zlepšilo, to, čo bolo do onoho času ešte pomerne neisté, sa pomaly ale isto stáva istým. To, čo bolo nezrozumiteľné, sa po vyjasnení stáva zrozumiteľnejším, a ľahšie odkomunikovateľné.
Teda človek prežíva istý výpadok, ktorý môže spôsobiť aj pozitívnu zmenu. V tom zmysle, že ten čas výpadku rozumie ako niečo, čo je síce stratené, čo naháňa zameškané, ale vie, že aj to malo zmysel.
Napríklad keď chceme sledovať trebárs dôležitý program, ale vieme, že ho nestihneme. V podstate v dnešnej dobe žiadny problém. Včera som sa stretol s kamarátom, a mali sme si čo povedať. Povzbudilo a nakoplo ma to zase vpred, že nič sa nedeje len tak pre nič za nič. Zmeškal som síce motoring, ale vďaka funkciám na televízii, viem si reláciu pretočiť spätne, a pozrieť si ju znova. Pozrieť si ju znova a znova, keby som chcel.
V živote ale vnímame, že technicky naozaj je všetko možné, v reálnom živote to možné nie je. Nemôžeme niektoré situácie proste len tak zastať, že si to predsa zopakujem neskôr. Nič nebude neskôr také, aké sa zdá práve teraz. Všetko, čo sa deje, sa deje jedinečne, a nebude sa to dať zopakovať v rovnakej kvalite.
Možno si povieme, to a to som mohol spraviť lepšie, keby som bol trochu rozmýšľal. Keby som nekonal rozpačito. Keby som bol uvážený, a nie unáhlený. Keby som radšej minútu čo i len si dal na rozmyslenie, a nekonal hneď, možno by som konal ešte lepšie. Možno by ten priebeh, a aj ten výsledok bol omnoho lepší. Tu nemáme na mysli len nejaké športové zápolenie kedy napríklad v basketbale každá strata lopty môže mať v posledných, zväčša rozhodujúcich sekúnd fatálne dôsledky. Buď teda mužstvo prehrá svojou nerozumnosťou, slabou komunikáciou, alebo vyhrá na základe fatálnej chyby svojho súpera, ktorého teda nakoniec premohol a zdolal.
Keďže som veľký fanúšik basketbalu a v mojom meste má basketbal dlhoročnú (majstrovskú)tradíciu, tieto zápasy som ako fanúšik prežíval veľmi emotívne, hoci postupom rokov, som si vybudoval akýsi odstup, aby ma prípadná prehra až tak nemrzela, avšak....
Aj prehra, aj výhra.... pri tom všetkom v danom momente sa proste zastavil čas práve v dôsledku hodnoty. Hodnoty prehry, hodnoty výhry, a aj jedno aj druhé bolo treba prijať a akceptovať, a teraz samozrejme nemám na mysli len športové zápolenie, to je ešte to najmenej, pretože v súperení, jeden musí zákonite vyhrať, a jeden prehrať.
Záverom článku čo poviem.... zastavenie času ako dôsledok hodnoty je potrebný práve pre správne akési samonastavenie, či človek kráča správnym smerom. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár