tentoraz sa nejdem venovať láske...ale smrti. Pretože je to strašná vec, ktorá sa nás nepýta či ju príjmame ona si vás proste vezme... Dnes som bola na pohrebe...bolo to strašné...svojej kamarátke som musela podať ruku a povedať úprimnú sústrasť. Neviem si ani predstaviť ako veľmi musela trpieť ona má15 a umrel jej ocino...je to asi to najhoršie čo sa môže stať. Uvedomila som si, že zajtra tu nemusím byť ja, alebo hocikto iný...nechcela by som zažiŤ ten pocit...nikdy. Predstavte aké budú ich prvé vianoce bez neho... proste strašné!
Z druhej strany, niektorý ľudia sa zabíjajú sami, pretože potom túžia. Pre nich je smrť vykúpenie. Oslobodenie od všetkých problémov...pre iných strašné trápenie.
Zomierať by mali len tý ľudia ktorý zomrieť chcú...nie všetci. No život je už raz taký... nikdy nechcem prísť o nikoho z mojej rodiny... ľúbim ich aj keď mi niekedy lezú strašne na nervi. Hlavne brat a mama...
Smrť je najhoršia, keď si vezme mladý život, ktorý mal predsebou toho ešte veľa... Smrť je tá najnespravodlivejšia vec na svete!
na jednej strane suhlasim na druhej nie... nemozeme tu byt vecne, lebo by si nik zivot nevazil... kazdy zacne o zmysle zivota a vobec o zivote ako niecom krehkom uvazovat az na pohrebe pripadne ked nieco strati... bola som na pohrebe.. tiez 15rocni davaj spoluziaci stratili otca.. tesne pred narodeninami... bola som vtedy prvykrat na pohrebe a prisaham ez aj ked som ich otca nidky nepoznala plakala som a nedokazala som to zastavit... zivot je krehky ale to si uvedomime az prilis neskoro...
smrť patrí k životu... nesmieš sa jej báť.. prekvapí ťa rovnako ako tá láska alebo hocičo iné musíš ju brať ako súčasť bolí to... ale časom bolesť ustupi na toho človeka nezabudneš... ale zomrieť musí raz každy....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.