, , Čauko.“
, , Dnes si tu nejak skoro ... si sa polepšila od včera čo? ? “ podpichla ma Veňa . Ona mi do smrti nedá pokoja!
, , No dá sa to tak povedať.“
Veni začal zvoniť mobil.
, , Áno...“chvíľka ticha. My s Tomášom sme na ňu hľadeli. , , Do kelu, ja som na to zabudla... mhm a kde si? ... Ok prídem.“ Keď som počula tú poslednú vetu, vedela som, že je zle. Ona niekam chce ísť , a deň ktorý som mohla byť s Tomášom je fuč.
, , Sorry , “ otočila sa teraz na nás, , , ale ja som úplne zabudla že dnes som objednaná u zubára. Mama mi teraz volala, že kde trčím. Ja musím ísť. Vy to hádam zvládnete aj sami, nie? “ povedala a pozrela na mňa so šibalským úsmevom na perách. Ona mi to robí naschvál! Ja to viem. Zabijem ju! Zabijem!
, , Ja sa vám potom ozvem keď skončím. Pá.“ Povedala a už jej nebolo. Mne išlo srdce vyskočiť z hrude. Sama s ním... toto neprežijem. Veňa sa ma asi chce zbaviť, pretože dnes moje srdce asi skolabuje.
, , To bolo rýchle.“ Poznamenal Tomáš. Moje srdce nabralo vyššie obrátky.
, , Mhm...“ vydralo sa so mňa. Nič viac som nebola schopná povedať.
, , Tak ideme na tú zmrzku? “ opýtal sa.
, , No jasné, poďme.“
O chvíľu sme si vyberali. Nebol totiž dlhý rad.
, , Jogurt a banán.“ Povedal.
, , Veľký jogurt.“ Povedala som a podávala jej peniaze. Tomáš bol však rýchlejší a zaplatil mi ju. Opäť!
, , Na, zober si...“podávala som mu peniaze.
, , Tebe haraši? “
, , Nie, ...normálne si chcem zaplatiť zmrzlinu.“
, , Tú som ti už zaplatil ja.“
, , Ale veď ty si mi už zaplatil aj vtedy v pizzerke...nechcem ťa využívať“
, , Využívať? ? ? Keby som nechcel tak ti to nezaplatím. Schovaj tie peniaze do vrecka“ povedal....a že nikto nie je dokonalý...on je! Aký milý. Ku mne ešte nikto taký nebol....zbožňujem ho!
, , Díky...nabudúce platím ja.“ Hodil na mňa ten jeho lišiacky úsmev, ktorý mal myslím znamenať: Si si istá?
, , Hm, a kam pôjdeme? “ opýtal sa.
, , Môžeme ísť na námestie, je tam fontána a je tam pekne a dá sa tam sadnúť.“
, , Oukej. Ty si šéf“ a opäť ten jeho úsmev. Moje srdce prežilo menší kolabs. Ja som mu úsmev opätovala...aj keď určite ho nemám taký pekný a dokonalý , ako ten jeho. Ja som si pri ňom pripadala ako ošumelá stará slivka.
To trápne ticho...ako ho ja neznášam. Srdce mi ide z hrude vyskočiť a moja myseľ pracuje na plné obrátky...až mám pocit, že zachvíľu sa mi začne pariť z hlavy a prehreje sa mi.
, , Povieš mi niečo o sebe? “ vyvalil po chvíli na mňa otázku. Konečne!
, , Čo chceš počuť? Nič zaujímavé v ponuke nemám.“ Usmiala som sa naňho.
, , Ale určite máš. Každý život má svoje poslanie...svoj cieľ aj svoje zážitky“ nechápala som veľmi týmto vetám, mala som pocit že s tým chce povedať aj niečo viac ako povedal. Možno sa mi to len zdá.
, , Takže narodila som sa ako každé normálne dieťa. Začala chodiť do školy. Keď som mala päť rokov umrela mi starká. Ten pohreb si ešte presne pamätám...v mojich desiatich sme boli na dovolenke pri mori...hneď by som si to zopakovala. Mamina pracovala ako predavačka v jednom veľkoobchode, ocino v jednej firme účtovníka. Teraz, presne 4.júla sme prišli sem. Ocino tu má lepšie platenú prácu...mamina opäť pracuje vo veľkoobchode...“povedala som. No on stále neprestal vyzvedať. Nevadilo mi to...bola som rada že sa máme o čom rozprávať.
, , Nie je ti smutno za kamarátkami? ČO chalani... nesmúti tam nejaký za tebou? “ hmm takže jeho zaujímajú chalani... aj tak sa to pýta len preto , lebo sa nemáme o čom rozprávať. Pochybujem že by ho zaujímal môj nudný život.
, , Nemala som najlepšiu kamarátku... skôr len také povrchné... pravdaže, že mi je za nimi smutno, ale prežijem aj bez nich. A čo sa týka chalanov...ešte som žiadneho nemala.“
, , Aha a ako si sa spoznala s Veňou? „
, , Jej otec je kolega s mojím. Prišli ku nám na návštevu a už to išlo samé.“
, , Takže ty si v tomto meste okolo troch týždňov? “
, , Tak nejak.“
, , Aha, a ja že prečo mi ťa nepredstavila skôr, “ povedal a usmial sa na mňa, ja som mu úsmev opätovala , , a koľko máš vlastne rokov? “ no tu som si nebola istá, či mu môžem povedať, aby ma neodsúdil za môj vek a tak som povedala prikrášlenú pravdu:
, , V septembri mám pätnásť. Ty máš šestnásť však? “ zdalo sa mi lepšie povedať to, ako že mám len štrnásť.
, , Áno, mám šestnásť.“
, , Hej, Veňa vravela...a teraz by si mohol povedať ty mne niečo o sebe...“ prekvapená sama sebou , že som dokázala vypudiť zo seba takúto vetu, som si sadla na lavičku v chládku, lebo už sme boli na námestí.
, , No a čo by si chcela počuť? ? ? “ Nepočkal na odpoveď , , Takže bývam v Banskej Bystrici. Nemám súrodencov. Chodím na osemročné gymnázium. Presnejšie ... idem do septimy. ´´
, , Aha... a čo kamaráti? ? ? Určite vymetáš bary.´´ povedala som s úsmevom na tvári. Srdce však spravilo dva saltá.
, , Nie ... dosť sa mýliš. Mám radšej samotu. Mám rád večerné prechádzky. Do barov nechodím vôbec. ´´
, , Aha´´ povedala som zarazene. Toto som určite vôbec nečakala . Veď bol ako boh... nádherný, anjelský proste neopísateľný. Určite mu za zadkom behá veľa báb.
, , No...“ povedal mi zo šibalským úsmevom na tvári.
, , Inak, dokedy si tu na prázdninách? “ bože koľko námahy my dáva vypudiť so seba normálnu otázku.
, , Ešte neviem... asi pokiaľ nepôjdem starkému na nervy. Vieš nemám sa pre koho vracať domov.´´
, , A rodičia? Určite im budeš chýbať.´´
, , O tomto sa veľmi nerád rozprávam ...proste nebývam z rodičmi a hotovo.´´ povedal a úsmev mu z tváre okamžite zmizol. Hneď mi došlo že som niečo pokazila. Bože prečo som si nemohla radšej odhryznúť ten jazyk? Hoci netuším čo sa tam stalo, ale určite to bolo niečo veľmi zlé. Bože som ja ale sprostá!
, , Ou... prepáč, ja som fakt netušila...´´
, , Nevadí, netráp sa ! Zmeňme radšej tému´´ nenechal ma dopovedať. , , Nejdeme sa niekam prejsť? ´´
, , No jasné, určite.´´ odpovedala som rýchlo. Dúfam že dnes už nič nepokazím. Vstali sme a vybrali sme sa ... vlastne nikde len tak sme vyrazili, pretože ja to tu nepoznám o nič lepšie ako on.
, , No ako sa ti včera páčil film? ´´ Opýtal sa.
, , Bol dobrý.´´ odpovedala som neisto, pretože ja som ho vlastne ani nepozerala.
, , No aj mne sa páčil´´ povedal z úsmevom.
, , No, heh mohli by sme si ešte na nejaký zájsť, kým tu budeš, ak chceš.“
, , Áno, určite. Tak poďme pozrieť čo tam dávajú.´´ povedal, zdalo sa mi že s potešením. Vybrali sme sa teda ku kinu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár