dnes, mohlo byt pat hodin, mi vola priatelka ze mi musi nieco oznamit, aby sme sa stretli. uz v jej hlase som pocul ze nieco nieje v poriadku. ked som ju zbadal bola uplakana a nezmohla sa na slovo. ukludnoval som ju no nepomahalo. zrazu z vrecka vytiahla papierik a podala mi ho. ked som si ho pozrel, zaliali ma zmiesane pocity. nevedel som ci mam plakat alebo sa snmiat. bol to ultrazvuk. BUDEM OTCOM. pocit stastia. SOM ESTE MLADY. pocit na hovno.
najhorsie je na tom to ze zo mna nevypadlo ani slovo. asi po 15 minutach som jej povedal ze si to necham prejst hlavou a ze sa jej ozvem. otocil som sa odysiel s papierikom v ruke.
a teraz tu sedim a bucham si hlavu o stenu aky som ko...., ako som sa zachoval. ved ja to dievca milujem. je pre mna môj zivot, nedokazal by som bez nej prezit. a o to je to teraz krajsie, som velmi stastny ze z nas dvoch vznikne novy zivot. dôkaz nasej lasky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
demola
29. 6.júna 2006 22:39
Pani. Je fajn, ze toto citis. Avsak pozor na vec...Viem, ze vies nie je to jednoduche...co bude dalej? Vezmete sa? Poznate sa uz dost dlho? Moji rodicia sa brali tiez taki mladi...bolo to kvoli mne, lebo som sa mala narodit. Vsetko bolo krasne, kym som sa nedozvedela pravdu a i to, ze nasi vobec nie su idealni par ako som si myslela, pretoze sa brali nepoznani...maju malo spolocneho a ziju spolu kvoli nam detom. Teraz to beriem uz v pohode, ale vtedy to dost bolelo...Drzim pace wedo. PA
Napíš svoj komentár