to čo bolo už nikdy nebude,
všetky svetlá v srdci mojom pozhasínam,
nevyhnem sa krutému osude.
Chlad už dolieha a ja mám strach,
v srdci viem že nadišiel už môj čas,
spôsob smrti si už vyberám v brožúrach,
už som vzdala tento ťažký zápas.
Nie spomienky nie, ďakujem,
iba väčšiu bolesť mi spôsobia,
drogy zabudnutia si do krvy dávkujem,
ľudia mi tu bolesť proste násobia.
Čo bolo, bolo, to už nevrátim,
už mi len ostáva, na koniec vyčkať,
celému svetu sa s radosťou obrátim,
a prečo nie? Keď oni nechcú počkať.
Proste ma odvrhli, ako nejakú handru,
teraz odvrhnem ich ja, nechcem už tento život,
ešte do života jednu radu múdru,
a tak sa uložím do nekonečných mŕtvot.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
riddler
24. 6.júna 2013 10:48
celkom pekná báseň,len krvi sa píše s mäkkým i
Napíš svoj komentár