Záblesk svetla. Predo mnou sa objavilo svetlo. Stále som sa necítila živá ale niečo tam bolo. Vybrala som sa tým smerom. Mala som pocit nádeje. Ale iba na chvíľu. Keď som sa otočila videla som ako sa ku mne blíži veľkou rýchlosťou niečo horšie ako do teraz, bolo to horšie ako ta temnota v ktorej som žila. Sálal z toho chlad, strach, niečo ako smrť. Automaticky som sa rozbehla k svetlu ale to zlo bolo rýchlejšie. Nemala som síl ale snažila som sa dojsť k svetlu. Proste som mala pocit že tam budem v bezpečí. Nebola som udychčaná ani vyčerpaná ale vedela som, že to asi nezvládnem.
Z ničoho nič som pocítila okolo svojho pása niečie ruky.
"Pobozkaj ma" šepol mi do ucha nádherným hlasom a aj keď som nechcela otočila som sa a pritisla som sa k jeho perám. Bolo mi jedno ako vyzerá, proste ma k nemu tiahla túžba, túžba byť s ním celú večnosť. Jeho pery sa kĺzali po mojich a mňa zalial pocit bezpečia. Ale cítila som z neho chlad. Preto som opatrne otvorila oči.
Môj strach sa znova naplnil a teraz ešte viac. Díval sa na mňa pár čisto čiernych očí.
Odstrčila som od neho a znovu som sa rozbehla k svetlu. počula som desivý výkrik podobný škrípaniu kovu. A akoby to nestačilo, tá osoba sa za mno rozbehla. Ale tento krát som mala pocit, že to zvládnem. Počítala som sekundy za ktoré by som sa mala dostať k svetlu. Päť. Štyri. Tri. Dva. Jedna...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár