O pár týždňov babička umrela. Jej dom s krásnou záhradou sme predali a ja síce poznačená smrťou mojej vtedy najlepšej priateľky som musela žiť ďalej. Časom všetko prebolí. A tak to aj bolo, ako som rástla, strata babky bolela oveľa menej, až celkom utíchala.
Práve som dokončila vysokú školu a podarilo sa mi úspešne zamestnať. Život v modernom meste nebol ľahký. Sama v prázdnom byte zapratanom robotou. Niekto si povie: Čo viac môžeš chcieť? Možno som bola sebec, no mne stále niečo chýbalo.
Vtedy, ako som začala cítiť túto "túžbu po niečom" som stretla jeho. Bol architekt, o rok aj niečo starší odo mňa. Perfektne sme si rozumeli. Miloval ma a patrične mi to dával najavo. Prežili sme spolu krásne chvíle, krásne noci. Nič viac som nechcela. Mala som dokonalý život s dokonalou prácou a dokonalým chlapom.
Po troch rokoch sme sa rozhodli vziať a plánovali sme si rodinku. No náš byt bol malý a kedže platy sme mali obaja dobré, rozhodli sme sa kúpiť si dom. On, ako architekt bol za starší dom s veľkou záhradou. Práve taký videl v nejakej ponuke. Výber som nechala naňho, mne to bolo vlastne jedno. On všetko zariadil a domček sme do mesiaca mali. Vtedy ma tam vzal.
Bola som si istá, že tam nie som prvý krát. Všetko mi to tam niečo pripomínalo. Vyšli sme na verandu a bolo mi to jasné. To je domček mojej nebohej babičky. Tu som trávila krásne letá. So spomienkami akoby sa pretrhlo vrece. Tá noc.....keď sme pozerali na nebo....padala hviezda...a ja som si želala....
Teraz som si uvedomila, že môj život je ako rozprávka. A to len vďaka moje babičke a čarovnej moci padajúcich hviezd. Moja túžba z tej noci sa naplnila do bodky. Práve ju žijem a som najšťastnejší človek pod hviezdami
Preto chcem dodať iba jedno: Keď uvidíte padať hviezdu, želajte si niečo!!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
bludiacisvetom
21. 5.mája 2010 09:31
ja si vždy želám
3
je to krásne akurat ma zaujima ako ti babicka stihla povedat toho tolko pocas toho ako hviezda padala, ved to trva tak kratucko
Napíš svoj komentár