Január
Podepkovala som si, že na to aby som mala stálu prácu musím si spraviť vodičáky na kamión.
Napriek tomu som dovybavovala všetky náležitosti aby som začala.
Február
Začala som chodiť do autoškoly, každý deň od rána od 8 do15:30, na 6+4 týždne.
Marec
Celé dni som pomaly len presedela v tej autoškole a pozerala som si seriály, nakoľko všetku teóriu som si ešte pamätala z minulého roku z vodičáku na autobus a možno len 1% bolo niečo iné/nové. Jazdenie mi tiež išlo úplne ľahko, takže no stress, spravila som úplne všetky skúšky na prvý krát a dostala som C vodičák do zbierky. Ako aj bol plán, hneď ako som skončila ten týždeň vodičák na C, začala som ďalší týždeň s Ečkom.
Apríl
Pokračovalo hlavne len sedenie, lebo na E je veľmi málo teórie a zmákla som ju za dva dni. Ale stres som mala z toho aby som sa naučila cúvať s prívesom, ktorý sa lámal v dvoch miestach. Vypýtala som si aj extra hodiny, lebo som stresovala a chcela som si byť istá že prejdem skúškou hneď na prvý krát a nechcela zabudnúť všetko čo som o tom vedela kým by som čakala na ďalší termín skúšky.
Zákon schválnosti zapracoval, praktickú skúšku som prvý krát nespravila, lebo som ani len nesadla za volant. Stres zapracoval až moc a v tom psychickom bloku som nevedela spojiť kamión s prívesom, lebo prvý raz v živote sa mi dostal pod ruku príves (ktorý mi menili 5 minút pred skúškou) ktorý mal vymieňací ventil a parkovaciu brzdu naopak a vôbec som si to v tom strese nevšimla a nedokázala uvedomiť, takže som nepripojila príves.
Dostala som extra hodiny a tentokrát chválabohu s učiteľom ktorý mi to naozaj vysvetlil, aj to len vďaka tomu, že priateľ mal už skúsenosti s ním keď si tam robil vodičák on a odporučil mi za kým mám ísť.
Máj
Keď už som konečne sa aj dostala za volant, skúšku som spravila hneď na prvý krát. Chlapíkovi čo mal na starosti aby mi som si našla zamestnanie som povedala, že mám prácu momentálne, že nech mi proste neprihodí prvé čo má, že si počkám, najlepšie na presne tú istú prácu ako má môj priateľ, v UPS. Ale už vtedy sa vydieralo na povrch z môjho podvedomia že vážne nechcem asi vôbec robiť prácu na kamióne, len som si to ešte plne neuvedomovala.
Tak som začala pracovať v tej nešťastnej firme z blogu o jazdení flixbusu, zatiaľ na objednávkovom jazdení.
Kúpili sme si letenky na náš výlet do Ameriky a to mi dosť dvihlo náladu, aj keď tomu dosť predchádzali hádky, keď sme sa nevedeli dohodnúť kam ísť na dovolenku. Akciové letenky to chvalabohu zachránili.
Absolútne som neoslávila moje 25te narodeniny, ešte som sa v ten deň kvalitne pohádala s frajerom a preplo mi prvý krát v živote že som išla v totálnom nasraní spáliť trochu benzínu bez plánu kde vôbec idem. (Dlho mi to nevydržalo, a bola som hladná, lebo som čakala že sa pôjdeme spolu aspoň najesť.)
Napísala som priateľovi: Aha, ten byt čo som ti o ňom hovorila už teraz predávajú, takže teda môj cieľ kúpiť ho žiaľbohu padá. ALE, on sám od seba sa ponúkol že vlastne ho kúpi on pre nás, ale ja som teda povedala že potom keď budem môcť odkúpim ho od neho.
Konečne som sa dostala von z dánskeho systému, ako som konečne vyčerpala celý nárok na podporu. Ani si neviete predstaviť ako mi odľahlo.
Jún
Jazdila som s turistami z výletných lodí a namiesto toho aby som zapracovala na sebe, došli jedny z najhorších stavov depky. Ako som neskôr zistila som si dopomohla k tomu aj prehnanými množstvami CBD oleja, ktorý som dostala ako darček z 25tym narodeninám.
Veľmi zle na mňa vplývalo, že som nevedela nikdy dopredu ako budem pracovať, iba deň dopredu.
Medzi tým som obehala všetky papierovačky pre priateľa aby mal všetky podklady k hypotéke, dokonca som sa kvôli tomu dostala aj na dánske ministerstvo zahraničných vecí.
Napriek tomu že s kúpou bytu prišiel priateľ sám od seba, prejavil sa riadne jeho strach zo záväzkov a všetky nervičky si ventiloval na mne.
Boli sme s priateľom na nože, dupľom po tom čo som sa dozvedela, že na našu dovolenku prizval svojho teplého kamaráta ako tretie koleso na voze.
Júl
Už mi bolo veľmi zle aké silné depresie som mala, až ma to dohnalo k psychoterapii. Som sa odhodlala risknúť to a zaplatiť si 3 mesiace naraz za 700euro na Better Life. Žiaľbohu iné možnosti som moc nemala.
Chvíľkovo mi z najhorších depresií pomohlo aj to, že som na týždeň išla na Slovensko. Po piatich rokoch som s mojou rodinou konečne strávila viac času. Dokonca aj oslava 25ky na mňa s nimi počkala a potom sme sa boli kúpať na všeliakých termálnych kúpaliskách spolu, až som sa spálila Na jednej strane som bola rada za to, že som konečne s nimi toľko bola, ale zaskočilo ma, ako sa priateľ vtedy správal že ani neexistujem.
Plán toho týždňa na Slovensku bol, že porobíme rýchlo byt a hneď od augusta ho budeme prerábať. Realita? Priateľ podpisoval len hypotéku doslova v poslednej minúte- v piatok tesne po zatváracích hodinách banky
Poslednú minútu som zapríčinila ja, že som mala akurát požičané jeho auto, keďže som našla číslo na svoju triednu učiteľku z prvého stupňa. Bola som ju navštíviť a nachádzala sa v takej lokalite, kde nechodí žiadna verejná doprava.
Možno si poviete, že prečo som sa šla stretnúť s učiteľkou a prečo to tu vôbec spomínam. Vďaka jej prístupu som ako “problematické dieťa” sa obrátila na tú dobrú stranu a nie zlú… A vďaka rozhovoru s ňou som si uvedomila ako až moc mi pomáhala a prečo preboha JA mám šoférovať kamión.
August
Týždeň na Slovensku bol práve na prelome mesiacov a stihli sme v tom týždni aj akútnu stelirizáciu našej mopsiny. Bolo to nutné, lebo jej hormóny sa začali búriť a vytvárali jej mlieko akoby mala šťenatá. V podstate som rada, že to aj prebehlo, lebo by sme sa k tomu inak neodhodlali asi nikdy. Chválabohu k nás k tomu prinútilo toto a nie napr zápal maternice, pri ktom by už išlo aj o život. Nikdy ale nezabudnem na ten hrozný pocit keď nám ju uspávali a potom ako ju priniesli omráčenú, uslintanú a napuchnutú po operácii. Darmo, je to ako moje decko.
Hneď po dovolenke som začala veľmi intenzívne jazdiť Flixbus linky a to počas celého augusta. Bolo to o hubu, lebo hneď od prvého dňa ma nechali jazdiť na maximum, čo pre človeka čo sa len nedávno dostal do pracovného života po troch rokoch doma a mal hneď makať 12 až 16 hodín denne bolo vcelku peklo.
Keď v druhej polovici ale prišlo na to že som si musela nahradiť skrátené voľná, som dokázala ku koncu mesiaca mať návštevu mojej sestry s jej priateľom. To mi dosť pomohlo, spravili sme si výletíky do múzeí a stihli sme aj Ikea múzeum vo Švédsku.
September
Hneď na začiatku mesiaca ma zastavili policajti a ja som sa dozvedela, že som vyhodila do vzduchu moju garanciu práce z autoškoly na riadne shitty firmu (viac v blogu ako som jazdila fluxbus). Nasledovali riadne depky bezmocnosti, ktoré z jednej strany dovolenka v októbri zosilovala (nedalo sa mi hľadať novú prácu) ale aj pomáhala k tomu že to nebolo až také peklo, lebo som sa ponorila do mikroplánovania našej dovolenky.
Do toho som sa v podstate rozhodla aj vďaka rozprávaniu sa zo psychoterapeutkou, že sa chcem rozísť s priateľom. Tak som si začala vypisovať na nete s kadekým. Brala som to že sa od neho tak odpútam a budem konečne vedieť si stáť za rozchodom. Aj keď hlavne mi pri tom išlo aby som aspoň nejaké sebavedomia nabrala, keďže depresia mi ho totálne podupávala. Priateľ mi na to prišiel a namiesto uľahčenia mi toho, že ma pošle do prdele za to, spravil pravý opak. Tak sme sa rozhodli že riadne zapracujeme na našom vzťahu a dlho sme sa o nás rozprávali asi ako nikdy predtým.
Október
Celý mesiac sme boli na dovolenke. Ako si môžte prečítať v mojom poslednom blogu. 3 týždne sme boli v USA, posledný týždeň bol na to, že dáme konečne byt do poriadku a môže sa dať od novembra na prenájom. Žiaľbohu ale byt stále oficiálne v tej dobe nebol so všetkými náležitosťami náš, napriek tomu že sa hypotéka platí už od augusta. Ale chvalabohu sme si to vybavili, že sme predsa len v byte konečne mohli niečo robiť.
Ako sme na ňom začali robiť a snažili sa ho vymaľovať, omietky a detailnejšie pohľady na stav bytu nám ukázal, že keď ho chceme naozaj dať do poriadku, za ten týždeň to nepôjde a bude to pýtať oveľa viac času aj peňazí ako sme čakali, lebo sme nakoniec vytrhali aj kuchynskú linku.
November
Hneď ako som prišla som si odmakala týždeň, aby som mala na decembrové výdavky.
Úzkosť a tie peniaze ma nejak netlačili si hľadať robotu a najmä som v novembri mala skúšky z dánčiny. Tak isto už som si povedala že si počkám na rozhodnutie, či ma prijmú do školy, že na čo si budem hľadať robotu teraz, keď ani neviem či potrebujem full time alebo parttime. Nejasnosť toho čo chcem u zamestnávateľa sa mi už raz veľmi nepekne nevyplatila.
Myslela som si, že dovolenka pomôže mojím depkám oveľa viac ako to bolo v realite. Preto som aj začala písať tu tie blogy, od ktorých ma aj tak chytil ďalší blok, keď som zistila že som neprešla jednu časť skúšky a že už tým pádom nie je šanca aby som šla študovať od januára. Deň po tom prišla rana na moju psychiku ako hovado, keď mi volali zo školy že ma vlastne už prijali, stačí keď prejdem tou skúškou.
December
Zlé správy ma pochytili na konci novembra, takže najsilnejšia depka mala priebeh na začiatku tohto mesiaca. Veľmi som rozmýšľala ako ďalej a vyslovene už chytila nervičky na celé Dánsko a na seba (že som tento rok bola tak v riti z depky, že okrem absolútne nutných činností som sa úplne vykašlala na písanie esejí) a napadli ma veľmi kreatívne nápady ako ďalej, a hlavne som si uvedomila ako moc mám úzkosť z hľadania práce na full time ( tri roky som hľadala a teraz zrazu niečo dobré nájdem?) a hlavne že si netrúfam v takomto mojom stave vôbec začať ihneď robiť na full time.
Proste začarované kolečko toho ako bez lepšieho psychického stavu neviem či dokáže plnohodnotne vykonávať prácu za volantom a ako bez tej práce nemám šancu moc na zlepšenie mojej situácie.
Nápady boli všetky v znení že vypadnúť aspoň aj keď nachvíľu odtialto. Tak som si bola preto vybaviť “permanentnú rezidenciu” ktorá mi teraz dáva možnosť ísť kľudne mimo Dánska nanajvýš na dva roky a potom sa v pohode viem vrátiť bez papierovačiek znovu do Dánska.
Tento mesiac som síce dosť depkovala, ale pristupovala som k mojim myšlienkam v hlave trochu inak, pozorovala som sa čo sú najväčší “triggers” mojej depky a čo mi najviac pomáha. Sledovala som kopu videí, čítala články ľudí čo si prešli depresiou, proste vo mne prebehla zmena že “už sa fakt musím dať dokopy” už vlastne aj s tými mojimi blogmi tu z novembra.
Preto som v decembri zapracovala aj na tom, že som sa viac stretávala s kamarátkami čo tu mám. Boli oni u mňa návštevách, ja u nich, boli sme spolu na káve atď… Pomaličky sa mobilizujem a chcem ísť do tej zmeny k lepšiemu natvrdo. Lebo toto je posledný rok ktorý som obetovala depresii (a mojej shitty situácie v Dánsku). Už nechcem takto žiť.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
20. 7.júla 2022 17:09
Obdivujem ta, si super! Ako sa ti darí?
Napíš svoj komentár