Pokračovanie: Snaženie sa v skratke popísať 5 rokov môjho expat života v Dánsku, článok Č.2 z 2

Predtým ako som začala robiť v to leto na autobuse, to vyzeralo teda že už všetko bude v pohode, dokonca som ešte mala taký vcelku veľký "moodboost", že pomedzi kurzami som vybehla SAMA na tri týždne na dovolenku do Číny, do Šanghaja. Ako úplne sama som nebola, keďže v tom čase sa nachádzala v meste aj moja kamarátka z kurzu dánčiny, ktorá pochádzala zo Šanghaja, ale väčšinu dní som strávila sama. Ešte sa mi aj podarilo hneď deň po návrate, ešte predtým ako nastúpil jetlag napísať úspešne písomnú skúšku štátnej skúšky z dánčiny /level taký, že už o dánske občianstvo sa dá požiadať/. 

No všetky skúšky a kurzy hotové, čerstvo svieža po dovolenke a prekonanie svojích hraníc zóny komfortu sa to črtalo na "prelomenie sa ľadov" na tú lepšiu cestu. 

Ale život zariadil inak. 

Začala som chodiť do práce, robila som 5, niekedy aj 6 dní z týždňa, navyše som dostala na moje želanie šichty so skorým ranným vstávaním, že potom som mala poobedie ešte nejak využiteľné, plán šícht som mala na celé dva mesiace dopredu už ready. 

Ale samozrejme vnútorný tlak z toho že som musela sa ujať takej práce, z ktorej bol každý prekvapený, že ja 150cm vysoké mladé dievča robí, sa dal veľmi skoro poznať. Ale nie až toľko ako ten vnútorný stres z toho, že som zodpovedná za 50 a sem tam až 90 ľudských životov za mnou... 

A ako čerešničku na torte som mala dosť veľkú komplikáciu- teplo. Najhorúcejšie leto v Dánsku za posledných sto rokov. Nielenže som šoférovala ozrutu plnú ľudí, kde keď ich je v lete veľa, ani klíma nestačí a väčšinou aj tak vôbec nefunguje. Ja som ešte bola v prvom rade za najväčším sklom ktoré teda vedelo aj zdvojnásobiť teplotu. Proste krásny skleníkový efekt.

To leto som ale žiaľbohu mala skleníkový efekt aj doma. V tej dobe sme byť zdieľali a prenajímali izby ktoré boli určené ako spálne a my sme si zobrali veľkú izbu ktorá mala byť ako obývačka. Obývačka krásne situovaná, kde svieti slnko celý deň, ktorá bola ešte duplom vyhicovaná v tom lete, našou prekrásnou presklennou terasou. 

V tej izbe bolo tak horko, že keď som prišla poobede z práce a otvorila dvere do izby, ovalilo ma horko ako keď otvoríte dvere na saune. Izba bola taká prehriata, že až po jednej v noci v nej teplota klesla na teplotu pri ktorej sa dá vôbec spať. 

A ja som vstávala do roboty o štvrtej-pol piatej ráno. A v Dánsku cez leto už svieti slnko o štvrtej, takže hneď ako som prišla do práce už som mala krásne svietiace slniečko na to obrovské predné sklo prichystané mi robiť peklíčko za volantom na celučičký deň

To teplo v našom byte mi dalo zabrať samé o sebe aj bez práce v ktorej by som toho tepla ešte viac nemala. 

Ono sa to číta, že oh teplo, bože však to bolo len teplo. Lenže pre mňa to fakt znamenalo že ja som sa neschladila vôbec nikdy počas celého dňa a ani v noci som nemala dosť času sa vyspať ako človek. Totálne vyčerpanie, v ktorom som mala fungovať v robote, ktorá mi prinášala neskutočný vnútorný stres zodpovednosti za ľudské životy. Stres zo začiatkov ako vodiča na veľkom vozidle bol už zanedbateľný. 

Najhoršia rana prišla, keď asi po vyše mesiaci takéhoto fungovania som dostala svoj prvý mikrospánok. ZA VOLANTOM AUTOBUSU PLNOM ĽUDÍ. Chvalabohu to bola len chvíľočka a hneď som sa prebudila. Vystrašilo ma to ale  na smrť!!! Odvtedy som nezačala v robote pokial so nevypila aspoň pol litra kávy. 

Ešte už len ako čerešničku na torte spomeniem to, že si priateľ vďaka poistke z Ebayu ktorá nefungovala pokazil celú elektriku v aute. Takže po horku v robote za volantom, saune po otvorení dverí doma v našej izbe- som ešte poobede počas 2 týždňov kým si nepožičal auto, musela ísť do môjho rozpáleného auta bez klímy každé poobedie pre neho do práce a naspať, niečo vyše hodiny. Si ešte teraz pamätám ako som zúfalá z toho horka normálne plakala po ceste pre neho. 

Po 4roch letách tu, ma konečne napadlo ísť sa aj okúpať do mora pri dome. Viete si predstaviť aké bolo moje sklamanie keď som zistila že Baltské more bolo teplé ako polievka? 

No už si viete predstaviť asi aké muky som len z takej v podstate hlúposti prežívala, a doslova môžem povedať, že mne sa už mozog prehrieval a "pretáčal" od toľkej záťaže. Vtedy som vážne začala v totálnom zúfalstve plakávať každučičký deň a vzlykala že toto nezvládam, že nech už to skončí. 

Presne to obdobie bolo, keď som konečne sa prebojovala od môjho obvodného lekára k odporučeniu na vyšetrenie na Aspergerov syndróm objednala sa a počkala si dva mesiace na voľný termín. Presne keď sa pravidelná práca na autobuse stala už len víkendovou, som konečne mala návštevu u psychiatra. Presne vtedy keď sa miešali problémy môjho stavu z celého leta s porozumením, že tento rok som nebola medzi tými čo dostali po lete fulltime. Preto tá diagnóza. 

Lieky som dostala ale záveň odmietla, jednak preto že som myslela že to bolo len fakt náročné leto a zároveň jednou s príčin bolo aj to, že sme o dva týždne na to mali ísť na dovolenku na tri týždne na západné pobrežie USA, pozrieť trojuholník Los Angeles-Las Vegas-San Francisco a veci po ceste, plus Grand Canyon. Som si myslela, že mi to dobije energiu bojovať proti depresii bez tabletiek. 

Ale žiaľ nevydalo. 

Plus moje utápanie sa, malo podpornú sieť v tom, že vďaka dvom mesiacom dovolenky keď som nebrala podporu, trom mesiacom keď som makala na fulltime hodiny a ďalším dvom mesiacom odrobených víkendov som si vedela predĺžiť podporu o necelý rok na takmer tri roky. Ironicky, podpora sa skončila deň pred mojimi 25timi narodeninami

Tak dámy a pánové a presne ku koncu mojho obdobia na podpore som si ešte stihla spraviť vodičák na kamión a vodičák E- alias moj vodičák je plný, okrem políčok na veľkú motorku- to bolo tento rok v máji. To, prečo, vysvetlím v druhom blogu. 

Toto leto čo bolo, sa ale v podstate zopakovalo to isté čo to leto, ktoré som práve opísala, ešte s horšou príchuťou. 

Ale zas to tu je dlhé, takže moju súčastnú situáciu v tomto roku popíšem zajtra. 

 Denník

3 0 1 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu