Wera55555
7. 2.febuára 2020 14:08
Prečo Dánsko? Prečo som sem išla? Prečo som ostávala? Prečo som chcela teraz odtiaľto zdrhnúť a nerobí mi to najmenší problém?
Ale keď sa vynorila možnosť ísť do Dánska, kde je štipendium a škola zadarmo, tak som sa nadchla, že však to bude jednoduchšia možnosť ako zároveň vyštudovať aj zarobiť. Lebo v hĺbke túžba po vysokej škole bola veľká, len som nebola nadšená myšlienkou na živorenie počas vysokoškolského štúdia na Slovensku.
Takže som išla za tým, čo som si myslela, že je ľahká cesta. Čas ukázal že to bola asi tá najťažšia cesta ktorú som si mohla zvoliť.
Môj mindset bol, keď som prišla do Dánska, že si vyštudujem celú vysokú školu tu a popri tom budem pracovať a snažiť sa ušetriť čo najviac peňazí, napríklad aj na nejaké dlhšie cestovanie a plus nejakú rezervu.A našetriť na downpayment na vlastné bývanie a zobrať hypotekéku. A potom po skončení školy keď tak ešte ostanem chvíľu, ušetriť niečo viac.
Len potom do pol roka čo som bola v Dánsku, prišiel Róbert, môj priateľ. Bola som veľmi zamilovaná a celá paf, že som sa venovala hlavne nášmu vzťahu a nejak som zabudla na seba a nejako robiť “revision” na dôvod prečo som chcela byť v Dánsku.
A na tomto sa to pokazilo. Robert sem išiel s tým, že sa nejako prebojuje k nejakej práci aby mohol dobre zarábať a že sem proste prišiel žiť. A ja som bola pravý opak, chcela som tu chcela len hlavne ušetriť nejaké peniaze a ísť odtiaľto preč. A toto sme si v podstate nikdy nejak neujasnili.
A keď teraz riešim návrat na Slovensko, sa to konečne ukázalo, aká to bola veľká chyba. On mi hovorí ako sme tu niečo budovali, ale ja som to tu nikdy nebrala ako budovanie. Mne absolútne nerobí problém to tu všetko zanechať, lebo to tu beriem už ako svoje psychické peklo. A hlavne preto, lebo keď som sa o to aby som tu naozaj žila tu snažila, nejak sa mi to nepodarilo a nedarilo sa mi to dlho. Potom už kumulované zlyhania spravili posledný zásek do mojej psychiky a už keď som bola hlboko v depkách nemala som silu znovu na nejaký ozaj velký hustle.
Depresiami som stratila nejaký dlhodobý sight a sústredila sa v podstate len na prežitie zo dňa na deň. Proste mať nejakú prácu aby som si zaplatila výdavky a potom sa išla vyventilovať na dovolenku. Proste som žila život, od ktorého som potrebovala dovolenku a dosť často a vždy megalomanskú a drahú.
Keď som bola na podpore, to ma tu držalo, že som dostávala peniaze a nič som v podstate preto nemusela robiť. Zo začiatku som sa reálne a usilovne snažila nájsť si prácu, prvý rok. Ten prvý rok som bola v pohode, učila sa dánčinu, vďaka tomu sa socializovala, chodila do fitka, vyvárala som, proste som sa venovala záľubám, dokonca sme si aj zadovážili psicu. Brala som to v podstate ako super prázdniny a potom môžem konečne mať dobrú prácu a našetriť. Lenže keď sa mi už rok nedarilo nájsť robotu, aj keď som už začala vcelku dosť dobre rozprávať po dánsky, tak prišli depresie.
Vďaka tej depresii som si nespravila nejaký moment uvedomia, že prečo tu som. Proste Robo mal prácu, mne chodili peniaze za nič, mala som svoju zónu komfortu a tak som sa tu snažila ostávať bez rozmýšľania nad zámerom toho prečo som tu.
Teraz som tak hlboko v kolotoči depresií, že ja tu už nedokážem proste pokračovať a nabrať síl na nejaký hustle. Neviem čo robiť. Mám chuť odtiaľto ujsť. Už to pomaly hraničí z chuťou ujsť zo života ako takého.
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
1
nightrain
7. 2.febuára 2020 14:19
V prvom rade, by si si mala zobrať prekladač a doučiť sa slovíčka, ktoré si v slovenčine zabudla.
2
Ľudia v živote vždy najviac ľutujú, že niečo nespravili, abo že to spravili prineskoro. Dvíhaj kotvy a padaj.
3
Ale ako to je s tym soferovanim autobusu? Ja som prave stale myslela ze robis to no zaroven casto pises aj o tej podpore a tak.
No kazdopadne pozri ludia robia ovela ovela horsie rozhodnutia a zotrvavaju v nich ovela dlhsie. Teda to vlastne ani nebolo zle rozhodnutie, veci dopadli tak ako dopadli ale som si ista ze mohli dopadnut OVELA horsie. Ved uz len to ze si sa zobrala a sla do random krajiny taka mlada?? Ved to je nieco o com tolko ludi sniva a vzivote sa k tomu nedokopu lebo maju strach a ty si to dokazala bez mihnutia oka. Ja som si ista ze to je uzasna skusenost a urcite si spravila lepsie nez keby si ja neviem zostala na slovensku a ponaberala si pozicky a spravila si styri deti ci nieco podobne. Viem ze to neni lahke ale skus sa na to pozerat z co najobjektivnejsieho hladiska a zistis ze sa vlastne nic zle nestalo, tych par rokov co si tam stravila su NIC v porovnani s priemernou dlzkou zivota a este mozes zazit tak strasne vela krasnych veci a spravit tolko skvelych rozhodnuti ze trebars o 20 rokov ti to moze prist ako uplne nepodstatne kratucke obdobie. Asi ti pride ze si za tie roky nevyuzila svoj potencial tak ako si planovala ale uprimne? Toto je pripad 90% ludi vratane mna. Vsetci privela planujeme a davame si ciele pri ktorych sa velmi lahko moze stat ze od nich odbocime. Kasli na minulost a neries ani privelmi buducnost, urob to co myslis ze ta teraz spravi stastnou a co je najspravnejsie - ak je to odchod na slovensko len do toho.. a uvidis ze vsetko bude super!!
No kazdopadne pozri ludia robia ovela ovela horsie rozhodnutia a zotrvavaju v nich ovela dlhsie. Teda to vlastne ani nebolo zle rozhodnutie, veci dopadli tak ako dopadli ale som si ista ze mohli dopadnut OVELA horsie. Ved uz len to ze si sa zobrala a sla do random krajiny taka mlada?? Ved to je nieco o com tolko ludi sniva a vzivote sa k tomu nedokopu lebo maju strach a ty si to dokazala bez mihnutia oka. Ja som si ista ze to je uzasna skusenost a urcite si spravila lepsie nez keby si ja neviem zostala na slovensku a ponaberala si pozicky a spravila si styri deti ci nieco podobne. Viem ze to neni lahke ale skus sa na to pozerat z co najobjektivnejsieho hladiska a zistis ze sa vlastne nic zle nestalo, tych par rokov co si tam stravila su NIC v porovnani s priemernou dlzkou zivota a este mozes zazit tak strasne vela krasnych veci a spravit tolko skvelych rozhodnuti ze trebars o 20 rokov ti to moze prist ako uplne nepodstatne kratucke obdobie. Asi ti pride ze si za tie roky nevyuzila svoj potencial tak ako si planovala ale uprimne? Toto je pripad 90% ludi vratane mna. Vsetci privela planujeme a davame si ciele pri ktorych sa velmi lahko moze stat ze od nich odbocime. Kasli na minulost a neries ani privelmi buducnost, urob to co myslis ze ta teraz spravi stastnou a co je najspravnejsie - ak je to odchod na slovensko len do toho.. a uvidis ze vsetko bude super!!
4
Trosku nechápem čo ti bráni sa zbaliť a prísť naspäť na Slovensko keď ta tam nič nedrží a trpis.. Vykašli sa na všetko a pridi na Slovensko..
5
@h8u podporu som mala s prestávkami takmer tri roky a vyčerpala som ju celkovo minulý rok v máji, už na ňu nemám viac nárok.. už počas podpory som jazdila na buse a teraz je to momentálne moja jediná práca naďalej, nakoľko nemám odvahu v takomto stave začať jazdiť v noci na kamióne a ani sebavedomie "sa predať" odrazu teraz do nejakej inej pozície čo ani nemám poňatia čo by to mohlo iné byť
a hej máš pravdu to s tým že ma to žerie že som nevyužila potenciál.. musím ti ale poďakovať, lebo tvoj komentár mi naozaj pomohol si uvedomiť že vlastne málokto má vôbec odvahu na to ísť do zahraničia
@clarise nič mi v podstate nebráni to máš pravdu, ale len v podstate... jednak tu mám partnera, ktorý tu chce byť a je ekonomicky nezodpovedné si len tak bez dopredu vybavenej práce ísť na Slovensko... keby som dostala to miesto na Slovensku, on tu chcel ostať a nechcel mi dať ani nášho psa...
a hej máš pravdu to s tým že ma to žerie že som nevyužila potenciál.. musím ti ale poďakovať, lebo tvoj komentár mi naozaj pomohol si uvedomiť že vlastne málokto má vôbec odvahu na to ísť do zahraničia
@clarise nič mi v podstate nebráni to máš pravdu, ale len v podstate... jednak tu mám partnera, ktorý tu chce byť a je ekonomicky nezodpovedné si len tak bez dopredu vybavenej práce ísť na Slovensko... keby som dostala to miesto na Slovensku, on tu chcel ostať a nechcel mi dať ani nášho psa...
7
myslim ze sama vies odpoved. ked sa pytas ci mas zostat - to znamena ze nemas , lebo mas o tom pochybnosti. A ver mi, nema cenu to silit a skor nez ublizis sebe, radsej zahod maretialne veci, zahod hocico, len nezahod seba. lebo ked to nechas zajst pridaleko, moze sa to posrat milion krat horsie nez si vies predstavit. A mozno je aj ine vychodisko sle ja by som zobral rozum do hrsti, hrdost bokom a priznat si poorazku. to je niekedy vacsia vyhra ako bojovat o prehru.
Napíš svoj komentár